neignorujem ťa, nekašlem na teba, verím že to vieš aj teraz, ale aj tak... pre istotu, nedovolím ti myslieť si to, keby náhodou O:-)
ale ak sa nemýlim tak ešte ani raz sme neskúsili že by som ti naozaj dal pokoj v týchto chvíľach, a... toto tiež už technicky vzaté nie je naozaj pokoj, žejo, ale... pomerne blízko. tak to nejak prirodzene vyšlo, s tým mojim dlhým spánkom, z ktorého si ma nezobudila. tak si vravím... že teda skúsme... lebo... no, stále si nie som istý, ale viem že ja to tak mám, že sa proste potrebujem niekedy v blbých stavoch vykúpať, aj keď by sa z nich dalo vytiahnuť...
a tak predpokladám že to tak máš tiež...? na chvíľu si odpočinúť od nutnosti držať ich na uzde a vytiahnuť sa z nich, a proste im nechať priebeh...? vravím, nie som si istý, a budem sa ťa na to musieť spýtať, konkrétne o dnešku. vravela si mi to ako jednu z prvých vecí o sebe, a že tvoja štandardná technika je taká, hej, ale... nedalo sa mi, veď vieme... a hlavne keď sme potom zistili že ťa z nich viem aspoň na chvíľu vytiahnuť... tak som potom ani nevedel odolať... a vlastne sme teda nakoniec tú štandardnú tebou radenú techniku ani poriadne neskúsili doteraz... a ani toto nie je úplne plnohodnotný pokus, ale je celkom blízko, a na to že by som ťa reálne celý deň nechal úplne napokoji, bez jedinej správy, bez jediného aspoň malého blogu... na to môžeš zabudnúť O:-)
ale aspoň teda dokončím deň bez toho že by som ťa aktívne nútil/provokoval do komunikácie.
...každopádne sa teším na to že raz ma niekedy reálne zobudíš (naživo sa neráta, to beriem ako samozrejmosť O:-) ), zavoláš že "nespi, chcem aby si bol hore a venoval sa mi", alebo tak... teším sa na to O:-)
...ráta aj to, že veci riešim často ešte dlho po tom čo ty už nie...
...ako napríklad tieto blogy dnes v noci... možno sa ráno zobudíš, a keby som žiadne z tých blogov nenapísal, a len ti napísal krásne dobré ráno, tak by bolo aj krásne, aj dobré, aj s celým zvyškom dňa...
raz či dvakrát som to tak už skúsil, aj keď mi to bolo divné, bol to pocit ako keby som... ignoroval čo sa v tebe deje... tak ako tí od ktorých to máš naučené, ako tí od ktorých to bpd máš... ale bolo tak, fungovalo to, bol som fascinovaný, ako úplný emocionálny reset... aj keď presne to si mi vysvetľovala už dávno, že to tak máš, ale... actually to zažiť bolo fascinujúce...
...holt, ale ja som ja, našťastie aj bohužiaľ O:-)
a najviac si ma vydesila tým že si povedala že ani 27meho nebude, ani nič, ale zas... k tomu som ťa vyprovokoval ja, keď som sa na to v tej tvojej nasratosti spýtal, že, čo iné som mohol čakať...
...škoda že nie je sneh... bolo by super keby do rána nasnežili také dva-tri centi a udržali sa...
...keď je to dobré medzi nami, je v pohode všetko.
keď to medzi nami nie je dobré, je napiču všetko.
...nemal som ísť ešte ďalej spať pred obedom, keď mi bolo jasné že som ti posral náladu. nemal som ťa nechať sa v nej plácať ani tie dve hodiny, mal som ti hneď zavolať. neviem čo to bolo za kokotinu myslieť si že ma posielaš lebo "okej, chce mať chvíľku kľudu, nechce aby som jej zas úplne furt rušil blbé nálady, veď aj ja raz za čas tú svoju blbú potrebujem, aby som potom zas bol v kľude, a keby mi ju niekto úplne furt rušil lebo by mi ju zlepšoval, asi by mi po chvíli začalo vadiť že sa nemôžem vysmutniť..."
...čo je ináč riadne debilná úvaha, lebo nie je ani len založená na nejakej skúsenosti ktorú by som mal... len na tom že keď som bol vtedy za tebou a na chvíľku ťa vytiahol z manického stavu, tak sa po mojom odchode veľmi rýchlo vrátil, a asi ešte aj o kúsok intenzívnejšie...
...neviem ešte furt ako je najlepšie ich menežovať... jediné priame info od teba bolo že ťa proste vtedy tí ľudia na ktorých nemáš náladu nechajú na pokoji...
...čo ja som zatiaľ... skúsil asi len raz, a ani to nie poriadne...?
...a potom som to skúsil ter... hm, už je to včera. 22. povedal som si, okej, tak ju teda nejaké dve hoďky nechám, nech si tú náladu spracuje.
"dám ti teraz pokoj", "nechaj to tak teraz"
...nemal som to nechať tak, aj keď som ...zmätený z toho rozhovoru asi viac než som bol keď prebiehal.
...nenechám to tak. nechcem aby si mi dala pokoj. ani teraz, ani potom, ani nikdy.
nechcem aby som ti ja musel dať pokoj. ani teraz, ani potom, ani nikdy.
chcem aby si bola pri mne a hrýzla mi ruku, a bozkávala krk kým ti budem hladkať chrbát a boky.
chcem aby si bola pri mne a rozprávala mi čokoľvek a všetko čo ti napadne, a počúvala tie moje všelijaké myšlienka.
bez teba tu nič nemá zmysel. bez toho aby som ti mohol dávať všetko čo viem dať, a učiť sa dávať nové veci ktoré ti budem chcieť dať, bez toho mi nemá zmysel existovať.
"dead inside" sa konečne zasa transformuje na užitočný/použiteľný pocit.
i'm not giving up.
a ak potrebuješ mať pocit že si mi ublížila či čo, tak máš smolu, lebo neublížila.
nemáš mi ako ublížiť, okrem toho že mi zmizneš zo života/zrušíš to čo sa medzi nami vyvíja, a vezmeš mi tak možnosť opätovať ti čo najviac všetkého čo mi dávaš už len tým že existuješ.
nemáš mi ako inak ublížiť, lebo na všetko ostatné máš odo mňa povolenie.
a ak mi zmizneš zo života/zrušíš to čo sa medzi nami vyvíja, a vezmeš mi tak možnosť opätovať ti čo najviac všetkého čo mi dávaš už len tým že existuješ...
...myslím že by si tým dosť ublížila aj sebe. zapísala by si si ma ako ďalšiu čiarku do "haven't i given enough?" zoznamu. potvrdenie že "ľuďom nikdy nie je dosť čo im dám, nikdy si to nevážia, vždy sa na mňa pri prvej príležitosti na/vyserú", alebo dačo také. alebo ešte horšie, do zoznamu "prečo som hrozná"...
pričom to nepatrí ani do jedného z nich.
...lebo je to všetko kvôli tomu že som ti nevedel dosť jasne poďakovať za to že si mi pripomenula veci na ktorých musím a chcem na sebe ešte zapracovať. že som sa sústredil na to že je trošku nepríjemné si tie veci pripomenúť, miesto toho že je veľmi dôležité aby som si ich raz za čas pripomenul.
nevýhoda - je to totálne prázdno, a tak ani neviem čo napísať, aj keď chcem písať, aby si si nemyslela že túto podivnú racionalizáciu ďalšieho pokusu o útek akceptujem.
"haven't I given enough?", you ask.
...how about I ask that for once?
haven't i fought enough (yet) for you to start realizing I'm being serious about you? about us?
nerozprávali sme sa dosť na to, aby si vedela že ťa chcem preto aby som mal dôvod a silu bojovať? za nás, za teba, za lepšieho mňa aby som vedel lepšie bojovať za nás a za teba? neprešli sme si dosť všelijakými výkyvmi, aby si vedela že to že mi občas spôsobíš chvíľu nepríjemna, je ...prinajhoršom... absolútne nepodstatný detail, ktorý totálne stojí za všetko s tebou? no omnoho častejšie... vec vďaka ktorej v sebe objavím a zobudím nový kúsok sily, o ktorej som ani nevedel, nový kúsok sily na nový kúsok boja za život s tebou, za ten život čo chcem a potrebujem, so všetkým tým úžasným, aj tým komplikovaným?
a myslíš že sme sa nerozprávali dosť na to, aby som videl cez ten tvoj "dôvod", tú... podivnú výhovorku? že neviem čo je za tým reálne? sme si stále bližšie, a ty sa stále snažíš utiecť a odohnať ma, lebo stále neveríš že viem čo cítim, a viem čo hovorím, a viem do čoho idem, čo sa nás týka...
"veď spolu aj tak nie sme"
fuck that, honey. pre moju dušu sme spolu od prvého momentu čo sme sa objali a zacítili sme že sme spolu dokonalí a že je nám spolu perfektne, aj napriek neperfektným okolnostiam. od momentu čo sme sa prebojovali, aj cez moje bugy, aj cez tvoje obranné múry, k tej sekunde kedy som ti mohol pozrieť do tých úžasných magických očí. od tej sekundy ako som ťa objal, a zacítil dokonalosť, a ako sa mi v duši ozvalo "worth it", a všetok stres, strach, všetko to zmizlo. a bola si len ty, a ja, a my, a tá dokonalosť že sme spolu, že sme sa k sebe konečne dostali.
a každý ďalší raz čo sme sa stretli, sme pre moju dušu spolu znova, nanovo. každý ďalší raz čo sme sa stretli som z teba spoznal a videl a zažil niečo nové, a ako som to spoznal a videl a zažil, každý raz sa všetko vo mne usmialo a rozohrialo, a zopakovalo "áno, aj pre toto ju ľúbim. aj pre toto som jej Spojenec. aj pre toto mám dôvod pracovať na sebe, aby som jej čo najskôr vedel dávať nie len to minimum, to čo chce a potrebuje, ale aj viac."
ak si ty môžeš jednostranne deklarovať veci ktoré sa týkajú nás oboch, prečo by som nemohol to isté spraviť aj ja.
"už ti nebudem také veci hovoriť"
...pretože máš pocit že si ma nimi zranila? keď niekomu povieš že krváca zo žily, spôsobila si mu to krvácanie ty, tým že si to povedala? keď sa na to krvácanie pozrie, a dostane z toho stres, spôsobila si mu ten stres ty, tým že si mu povedala? hmmm, hej, keďže toho človeka máš rada a záleží ti na ňom, tak si radšej mala byť ticho a nechať ho vykrvácať...
je mi jasné že je pre teba absolútny nezvyk že niekoho do hĺbky zasiahne keď mu poukážeš na jeho nedostatky. je mi jasné že za celý život si naučená že keď také spravíš, tak je to od teba hnusné a kruté a neférové a blablabla, lebo presne tak asi reagujú narcisi a kokoti, že? "prečo si na mňa taká hnusná, prečo ma tak dodrbávaš", resp. asi priam aj "čo si to dovoľuješ?!"
za normálnych okolností by si také veci asi ani nikomu nepovedala, jedine ak by si mu naozaj chcela ublížiť, nasrať ho, uraziť ho... našťastie ja nie som normálna okolnosť, ja som ja. a tak v tej chvíli, tak ako to medzi nami je, sme sa rozprávali slobodne a s láskou, s tým vedomím že čokoľvek povieme, myslíme to v dobrom, a vychádza to z toho že nám jednému na druhom záleží.
stále si sa trošku bála, opakovala si že to nemyslíš v zlom (ako keby to nebolo počuť na tóne, a jasné z toho ako si to všetko sformulovala), čo sa nedivím... tiež máš v sebe... doslova desaťročia... naučených... očakávaní a strachov a predpokladov ako na teba ľudia reagujú.
ale povedala si to, lebo si cítila že je to v pohode, lebo aj ty cítiš že keď sme spolu tak je to v pohode, je v pohode hovoriť veci...
to že keď si potom šla spať, tak ja som ďalej pozeral na svoju (metaforickú) krvácajúcu žilu, a vravel si "hmm, má pravdu, krváca to."... a potom miesto pokračovania "hmm, má pravdu, už je načase s tým niečo spraviť, inak vykrvácam a nebudem ju môcť hladkať a rozosmievať"... miesto toho pokračovania som skĺzol na chvíľu do svojich už zabehnutých myšlienkových modelov, "hm... má pravdu, krváca to, už by som mal zaliezť niekam do kúta nech zbytočne nezakrvácam príliš veľa priestoru kým zdochnem"...
...lebo je ľahké skĺznuť do toho známeho, aj keď človek vie že to nevedie na dobré miesta... je ľahké do toho skĺznuť... hlavne v noci a osamote... veď to poznáš aj ty.
...premýšľam ako veľmi to je tak - že... omnoho známejšie by ti bolo keby som na teba bol ráno nasratý alebo urazený, že ako si ma pred spaním dojebala, a čo si to dovoľuješ, a vynadal ti... ale nespravil som to, lebo... ja som ja... a tak si si to spravila sama. z dvoch hodín posmutnelého premýšľania ktoré som len tak bokom spomenul, si si v hlave spravila nejaké neodpustiteľné ublíženie či mučenie ktoré si mi spôsobila, alebo čo, a... tak si sa za mňa rozhodla že mi nedovolíš ti ho odpustiť?
...aj keď ani nemám čo odpúšťať alebo neodpúšťať...
"haven't I given enough?"
yes you have. but that's the wrong question, I just realized. I wonder if you realize it's the wrong question. What you're trying to ask is "why haven't I gotten enough?".
And the answer is surprisingly simple... it seems (to me right now, that i've noticed it) :
through all the giving you didn't leave me much time/chance to give to you.
Spomeň si, prvé stretko: chcela si ma vidieť. chcela si dostať objatie. chcela si dostať pusu. ale váhala si, neboli ti to dostatočné dôvody. až kým som náhodou nenarazil na tú jednu zámienku, ktorá sa tvojej psychike stala dostatočným dôvodom: aby si mi dala cigarety.
to že si chcela dostať ťa nepresvedčilo. až to že si chcela dať ťa presvedčilo.
druhé, tretie, štvrté. ani raz si neprišla s tým že by si niečo šla dostať. prišla si lebo niekomu bolo treba dať pomoc aby to s ním nedopadlo úplne zle...
a pomedzi to, všetky viac či menej hypotetické plány, snahy dohodnúť sa vidieť sa, ktoré mali v sebe implikáciu že v tom bude aj niečo pre teba, s tými bol problém...
Haven't you given enough? Yes, yes you have. Of everything, except the opportunity and chance for me to give to you... the only thing that I can give... which just so happens to be the thing you want/need to be given... But are afraid to let me give to you...
...what about me? haven't I finally taken enough?
nevzal som si od teba už dosť na to aby si na chvíľu prestala dávať, a miesto toho prišla, pozrela mi do očí, povedala "okej, chcem dačo naspäť", a vliezla pod moju mikinu, a ťahala zo mňa energiu a lásku a hrejivo a vášeň zároveň s tým ako ich ja do teba budem tlačiť?
