mŕtvo a bolesť srdca

 to sú dve veci čo vo mne práve sú.

reálna fyzická bolesť srdca, btw. zaujímavé.

to mŕtvo má výhodu, a nevýhodu.

výhoda - aspoň nerobím drámu.

nevýhoda - je to totálne prázdno, a tak ani neviem čo napísať, aj keď chcem písať, aby si si nemyslela že túto podivnú racionalizáciu ďalšieho pokusu o útek akceptujem.

"haven't I given enough?", you ask.

...how about I ask that for once?

haven't i fought enough (yet) for you to start realizing I'm being serious about you? about us? 

nerozprávali sme sa dosť na to, aby si vedela že ťa chcem preto aby som mal dôvod a silu bojovať? za nás, za teba, za lepšieho mňa aby som vedel lepšie bojovať za nás a za teba? neprešli sme si dosť všelijakými výkyvmi, aby si vedela že to že mi občas spôsobíš chvíľu nepríjemna, je ...prinajhoršom... absolútne nepodstatný detail, ktorý totálne stojí za všetko s tebou? no omnoho častejšie... vec vďaka ktorej v sebe objavím a zobudím nový kúsok sily, o ktorej som ani nevedel, nový kúsok sily na nový kúsok boja za život s tebou, za ten život čo chcem a potrebujem, so všetkým tým úžasným, aj tým komplikovaným?

a myslíš že sme sa nerozprávali dosť na to, aby som videl cez ten tvoj "dôvod", tú... podivnú výhovorku? že neviem čo je za tým reálne? sme si stále bližšie, a ty sa stále snažíš utiecť a odohnať ma, lebo stále neveríš že viem čo cítim, a viem čo hovorím, a viem do čoho idem, čo sa nás týka...

"veď spolu aj tak nie sme"

fuck that, honey. pre moju dušu sme spolu od prvého momentu čo sme sa objali a zacítili sme že sme spolu dokonalí a že je nám spolu perfektne, aj napriek neperfektným okolnostiam. od momentu čo sme sa prebojovali, aj cez moje bugy, aj cez tvoje obranné múry, k tej sekunde kedy som ti mohol pozrieť do tých úžasných magických očí. od tej sekundy ako som ťa objal, a zacítil dokonalosť, a ako sa mi v duši ozvalo "worth it", a všetok stres, strach, všetko to zmizlo. a bola si len ty, a ja, a my, a tá dokonalosť že sme spolu, že sme sa k sebe konečne dostali.

a každý ďalší raz čo sme sa stretli, sme pre moju dušu spolu znova, nanovo. každý ďalší raz čo sme sa stretli som z teba spoznal a videl a zažil niečo nové, a ako som to spoznal a videl a zažil, každý raz sa všetko vo mne usmialo a rozohrialo, a zopakovalo "áno, aj pre toto ju ľúbim. aj pre toto som jej Spojenec. aj pre toto mám dôvod pracovať na sebe, aby som jej čo najskôr vedel dávať nie len to minimum, to čo chce a potrebuje, ale aj viac."

ak si ty môžeš jednostranne deklarovať veci ktoré sa týkajú nás oboch, prečo by som nemohol to isté spraviť aj ja.

"už ti nebudem také veci hovoriť"

...pretože máš pocit že si ma nimi zranila? keď niekomu povieš že krváca zo žily, spôsobila si mu to krvácanie ty, tým že si to povedala? keď sa na to krvácanie pozrie, a dostane z toho stres, spôsobila si mu ten stres ty, tým že si mu povedala? hmmm, hej, keďže toho človeka máš rada a záleží ti na ňom, tak si radšej mala byť ticho a nechať ho vykrvácať...

je mi jasné že je pre teba absolútny nezvyk že niekoho do hĺbky zasiahne keď mu poukážeš na jeho nedostatky. je mi jasné že za celý život si naučená že keď také spravíš, tak je to od teba hnusné a kruté a neférové a blablabla, lebo presne tak asi reagujú narcisi a kokoti, že? "prečo si na mňa taká hnusná, prečo ma tak dodrbávaš", resp. asi priam aj "čo si to dovoľuješ?!"

za normálnych okolností by si také veci asi ani nikomu nepovedala, jedine ak by si mu naozaj chcela ublížiť, nasrať ho, uraziť ho... našťastie ja nie som normálna okolnosť, ja som ja. a tak v tej chvíli, tak ako to medzi nami je, sme sa rozprávali slobodne a s láskou, s tým vedomím že čokoľvek povieme, myslíme to v dobrom, a vychádza to z toho že nám jednému na druhom záleží.

stále si sa trošku bála, opakovala si že to nemyslíš v zlom (ako keby to nebolo počuť na tóne, a jasné z toho ako si to všetko sformulovala), čo sa nedivím... tiež máš v sebe... doslova desaťročia... naučených... očakávaní a strachov a predpokladov ako na teba ľudia reagujú. 

ale povedala si to, lebo si cítila že je to v pohode, lebo aj ty cítiš že keď sme spolu tak je to v pohode, je v pohode hovoriť veci...

to že keď si potom šla spať, tak ja som ďalej pozeral na svoju (metaforickú) krvácajúcu žilu, a vravel si "hmm, má pravdu, krváca to."... a potom miesto pokračovania "hmm, má pravdu, už je načase s tým niečo spraviť, inak vykrvácam a nebudem ju môcť hladkať a rozosmievať"... miesto toho pokračovania som skĺzol na chvíľu do svojich už zabehnutých myšlienkových modelov, "hm... má pravdu, krváca to, už by som mal zaliezť niekam do kúta nech zbytočne nezakrvácam príliš veľa priestoru kým zdochnem"...

...lebo je ľahké skĺznuť do toho známeho, aj keď človek vie že to nevedie na dobré miesta... je ľahké do toho skĺznuť... hlavne v noci a osamote... veď to poznáš aj ty.

...premýšľam ako veľmi to je tak - že... omnoho známejšie by ti bolo keby som na teba bol ráno nasratý alebo urazený, že ako si ma pred spaním dojebala, a čo si to dovoľuješ, a vynadal ti... ale nespravil som to, lebo... ja som ja... a tak si si to spravila sama. z dvoch hodín posmutnelého premýšľania ktoré som len tak bokom spomenul, si si v hlave spravila nejaké neodpustiteľné ublíženie či mučenie ktoré si mi spôsobila, alebo čo, a... tak si sa za mňa rozhodla že mi nedovolíš ti ho odpustiť?

...aj keď ani nemám čo odpúšťať alebo neodpúšťať...

"haven't I given enough?"

yes you have. but that's the wrong question, I just realized. I wonder if you realize it's the wrong question. What you're trying to ask is "why haven't I gotten enough?". 

And the answer is surprisingly simple... it seems (to me right now, that i've noticed it) :

through all the giving you didn't leave me much time/chance to give to you.

Spomeň si, prvé stretko: chcela si ma vidieť. chcela si dostať objatie. chcela si dostať pusu. ale váhala si, neboli ti to dostatočné dôvody. až kým som náhodou nenarazil na tú jednu zámienku, ktorá sa tvojej psychike stala dostatočným dôvodom: aby si mi dala cigarety.

to že si chcela dostať ťa nepresvedčilo. až to že si chcela dať ťa presvedčilo.

druhé, tretie, štvrté. ani raz si neprišla s tým že by si niečo šla dostať. prišla si lebo niekomu bolo treba dať pomoc aby to s ním nedopadlo úplne zle...

a pomedzi to, všetky viac či menej hypotetické plány, snahy dohodnúť sa vidieť sa, ktoré mali v sebe implikáciu že v tom bude aj niečo pre teba, s tými bol problém...

Haven't you given enough?
Yes, yes you have. Of everything, except the opportunity and chance for me to give to you... the only thing that I can give... which just so happens to be the thing you want/need to be given... But are afraid to let me give to you...

...what about me? haven't I finally taken enough?

nevzal som si od teba už dosť na to aby si na chvíľu prestala dávať, a miesto toho prišla, pozrela mi do očí, povedala "okej, chcem dačo naspäť", a vliezla pod moju mikinu, a ťahala zo mňa energiu a lásku a hrejivo a vášeň zároveň s tým ako ich ja do teba budem tlačiť?