theamus6: Dúfam / Chcel by som

Že vieš ako veľmi chcem o teba bojovať, a koľko sebakontroly stojí nerobiť to.

Že máš v sebe stále tú časť ktorá chce aby som o teba bojoval.

Že... toto je skúška ako dobre zvládnem dodržať čo som ti sľúbil.

Že si sa ešte nerozhodla definitívne.

Že na mňa nebudeš vedieť len tak ľahko zabudnúť, rovnako ako ja na teba... nikdy.

Že keď ti dám trochu času...

...alebo aspoň že toto mŕtvo ktoré vo mne nastalo, ktorému je teraz všetko jedno, celá existencia, úplne mechanickým spôsobom, bez emócií, vo mne ostane.

Mal som ťa pobozkať... Mal som sa vykašlať na to že to bude "manipulácia", a že ťa nechcem získať tak...

...mal som sa na to vykašľať?

Chcel som byť ja, bol som ja, chcel som aby si vedela že mi nejde len o to jedno, aby si vedela a zažila že si pre mňa v prvom rade úžasná Bytosť, duša.

I guess if I give you an out, I shouldn't be surprised you'll take it.

Should I fight? Is there enough of you secretly wanting me to not give up?

You once told me there's always a part of you that wants me to not give up, to not go away.

Is it really true?

...is it still true?

If I knew for sure that it is, that you want me to fight, to not let you go, that you'd be happy if I did, I would. Because I want to, I want you, I want to be with you, I want to fight for you... But I don't want to be another one of those guys who just don't know when to stop, and it just stresses you out and disgusts you...

When to stop? If someone is the most important in your life, if you want to give them your all, if you want to fight for them until you can fight no more... When is the moment to stop, so you don't make their life hell?

Where is the boundary between doing what they asked you, and showing them how much you hate doing it? Where is the boundary between "I don't want to live without you", and "you asked me to leave you alone and I love you, so I'll do that"?

I don't know.

You're still talking (to me...?) through the avatars and facebook stuff... Is it to me? I hope it is. But maybe you've just gotten used to using it as a place to show your mood on...

Nechce sa mi ani premýšľať keď to nie je o tom čo mi hovoríš, a o tom čo ti poviem.

...mal som ťa prísť čakať na patrónku? Napadlo mi to, chcel som... ešte keď si mi tak povedala že nastupuješ do autobusu od obchoďáku... Znelo mi v tom "za chvíľu som na patrónke, potešilo by ma keby som ťa tam stretla". Domýšľam si príliš veľa.

Mal som ťa pobozkať.

Bola si pri mne, pozerala na mňa, pohľadom ma o to prosila, a aj ja som chcel...

Vedel som že je to dôležitý moment, ale zle som pochopil akým spôsobom dôležitý.

Aj toto je dôležitý moment. A mám pocit že akokoľvek si ho vysvetlím, čokoľvek spravím či nespravím, tak to bude zasa zle.

Mám talent všetko robiť zle, ako si si už mohla všimnúť.

Budem pre teba ďalej písať. Nie tebe :(... ale aspoň pre teba...

Naučím sa mať ťa stále pri sebe, v hlave, v duši. Aspoň tú veľmi povrchnú a nepresnú napodobeninu čo som si stihol za ten čas vytvoriť.

Možno postačí aspoň na to aby som sa dokázal tváriť že nemám absolútne všetko v piči.

Chcel by som ťa pritúliť, hladkať po vlasoch a chrbte, šepkať ti do uška "môj Mesiačik", bozkávať ťa, pozerať ti do očí, usmievať sa na teba tým šťastím, tým pocitom pokoja, že som Ťa konečne našiel, že som konečne Doma, pri tebe, bez ohľadu na to kde sme.

Chcel by som vidieť a cítiť že to cítiš rovnako. S istotou, absolútne bez pochybnosti, úplne prirodzene, tak ako som to cítil keď som bol s tebou.

Chcel by som ti spraviť raňajky, tak ako som chcel vč... vlastne dneska ráno, o šiestej, keď som cítil že za chvíľu sa mi aj bude dať zaspať. Mal som predstavu, škoda že nie si tu, opatrne by som vyliezol z postele, potichúčku, pripravil ti ...hm... chcel by som vedieť presne čo takého by ťa potešilo na raňajky... a to by som ti pripravil, a potom by som sa potichúčku vrátil a vkĺzol späť k hrejivej hebkej spiacej tebe do postele, a zaspal s úsmevom z predstavy ako sa ráno potešíš keď ich nájdeš.

Chcel by som môcť už do konca života venovať obrovskú časť svojho premýšľania takýmto veciam. Porozumieť novému aspektu teba o ktorom som sa dozvedel/ktorý som si všimol. Vymyslieť nejakú drobnú symbolickú somarinku milú ktorá ťa poteší. Nové spôsoby ako ti povedať a ukázať že ťa ľúbim. Zoznamy vecí na ktoré som cez deň narazil a chcem ti ukázať, povedať, a počuť a vidieť čo na ne povieš... Nové cestičky hladkania a masírovania tvojho tela. Nové spôsoby hladkania tvojej duše.

Preskúmať a spoznať a zapamätať si do detailu každý milimeter tvojej bytosti.

Vytiahnuť ťa občas spraviť niečo zábavné a netypické.

Spraviť ti na narodeniny úžasnú MDMA session... O:-)

Byť ti tak blízko aby si sa začala vnímať mojimi očami a mojou dušou, aby si sa skrz to začala ľúbiť tak ako ťa ľúbim ja, aby si sa skrz to naučila ľúbiť sama seba.

Zohrievať ťa v zime, ofukovať a ovievať na ochladenie v lete =D

(To už trochu preháňam pre poetické účely, ale... why not.)

Chcel by som aby si bola šťastná. Najlepšie pokiaľ možno so mnou, aby som tiež mohol byť šťastný, a (aj) vďaka mne, aby som mal dôvod vážiť si sám seba, aby som mal dôvod cítiť sa že nežijem zbytočne.

Chcel by som môcť žiť pre teba a s tebou. Pre nás a s nami.

Chcel by som môcť ti niekedy povedať na svadobnom obrade akéhokoľvek zaujímavého satanisticko-čarodejníckeho druhu wedding vows ktoré som pre teba napísal. Pre teba a vďaka tebe. Chcel by som aby keď ich budeš počuť, aby si vedela že vďaka tebe som pochopil čo chcem a potrebujem od vzťahu, lebo v tebe som to našiel.

Chcel by som mať dôvod dokončiť im ten začiatok, I, blablabla, hereby take you as my.. etc etc.

[...]
we will teach and learn each other
for all the issues between us to hurt less,
given and taken,
in the knowledge that it will strenghten us,
and strenghten our defences against the world,

teach and learn
for all the love between us to nourish more,
given and taken,
in the warmth of certaininty and will to be there for each other,
be one another's Ally stably,
persistently,
until the end.

To cuddle and dance through the world,
in a state of harmonic flow,
being led by and following
the one (of us?) who currently wants,
or needs,
or has to.

Forever advancing,
never stopping,
never rushing,
further along the path into the dark and exciting forest
of our life together.

From a moment long time ago,
and this one still and anew,
at least until death staggers us apart momentarily,
and possibly longer if we decide so afterwards.