Tak som aspoň cinkol tri razy :) O dvanástej :).
Pekné kombo číselok, if I may say so :).
Našiel som potom včera ešte subreddit, že https://www.reddit.com/r/BPDlovedones/ , tak som si tak browsoval, čítal, plný varovaní. Premýšľal som chvíľu že tam napíšem post, niečo s nadpisom "Trying to date a person with BPD, any advice?", a začínal by že "Well... as I'm reading the stuff here, many people will probably want to tell me 'don't'. For those I would like to say: thank you for your concern, I don't care, I've already decided."
A potom by pokračoval... otázkami ktoré by som najradšej dal tebe, a tak som to odkladal, a len si tam trochu viac čítal, a nakoniec som tam nepostol, lebo... to sú proste otázky na teba. A na mnoho z nich asi ani časom nebudem potrebovať slovnú odpoveď.
Ale našiel som tam rozdelenie subtypov, a vyzerá to, aspoň podľa toho čo zatiaľ smerom ku mne robíš, že si ten Quiet subtype - turns anger and negativity inwards. Myslím že to sú tieto tvoje stiahnutia sa.
A asi bola chyba keď si napísala "robím si menší odstup:)", tak to nechať tak, a nechať ťa si ten menší odstup robiť, ako o tom teraz premýšľam tak mi vychádza že si mi tým oznamom chcela dať šancu nedovoliť ti si ten odstup robiť, a že keby som vtedy vykročil k tebe, že "prečo?" a "nerob si ho, ňufko, veď nám bolo tak pekne teraz keď si si ho nerobila", a podobne, tak... By z neho nevznikol takýto veľký, fb výmazový číslo blokujúci atď.
Alebo by možno aj tak vznikol, ale bol by kratší ako ten čo bude teraz... To sa overuje ťažko, žejo. To sa budem musieť spýtať, lebo zisťovať to čisto experimentálne by bola záležitosť na niekoľko cyklov, a ...to sa mi až tak nepáči.
Našiel som tam ešte myšlienku ktorá znie že dáva zmysel, a tiež prispieva k tomu že mi tieto oscilácie viac dávajú zmysel: "two main fears fighting - fear of abandonment, and fear of envelopment".
Zaujímalo by ma kedy bývalý začal s tou kompulzívnou permanentnou kontrolou teba - čo robíš, kde si, atď. Či to začal robiť rám od seba, lebo narcis, alebo časom po tom čo si tiež zažil pár takýchto cyklov, a vyvinul si to ako spôsob dávať ti najavo že ťa chce a si jeho... Ako prevenciu proti tomu že keď ti dá príliš dlhú chvíľu času byť sama so svojimi myšlienkami, tak si začneš robiť mierny odstup, a že keď ta nechá, tak z toho vznikne plný ...budem to volať (možno, ak si zapamätám) odstupový cyklus.
Chýbaš mi. Chýba mi ako super sa vieme rozprávať, a chýba mi ten pocit tvojej prítomnosti, aj nadiaľku, aj keď si zrovna v tej chvíli nepíšeme, to vedomie v hlave že tam si a že ti môžem hocikedy niečo napísať, a dostanem na to tvoju reakciu.
Ale darí sa mi to zvládať lepšie, teraz keď už lepšie chápem že to je proste súčasť cyklu. A tak nejak som to pochopil čisto z teba, to že som si potom prečítal že aha, proste takéto sú tie cykly, akože, to trochu pomohlo, že mi to potvrdilo že okej, nie je to len moje nádejné domýšľanie si, ale bol som si dosť istý už predtým.
A vlastne mi došlo že o tom sú tie tvoje "čo si ticho", alebo "čo si taký strohý", lebo tie si mi napísala keď som bez "varovania" alebo oznamu dôvodu začal byť trochu iný. Pre teba to bol asi dosť silný signál na základe ktorého ti začalo behať hlavou že čo sa stalo, či som sa práve rozhodol že ťa mám v paži, alebo niečo také. Vlastne včera asi to bol presne moment keď si si začala robiť odstup, síce som ti potom povedal že robím a papám večeru, ale to už bolo neskoro, lebo sa ti ten myšlienkový proces zapol. A viem že mnohokrát predtým, keď som šiel chvíľu niečo robiť že nebudem písať, tak som ti vždy povedal dopredu, a vtedy v tebe toto nevzniklo. Sranda, hovoril som ti to preto lebo viem ako ja viem byť nervózny keď zrazu na druhej strane nastane (väčšie) ticho, a aj keď je mi jasné že to bude nejaký normálny dôvod, vždy tam mám aspoň kúsok paranoidnej nervozity, a tak som ti oznamoval dopredu, aby si tam taký pocit paranoidnej nervozity nemusela mať tiež.
A vždy keď si mi to napísala tak ma zaskočila tá zmena tónu, že "čo sa stalo, veď sa nič nestalo, prečo z tej otázky ide taký chlad?". Napadá mi teraz že... well, že to je ten istý dojem čo ty dostaneš a zaskočí ťa, predtým ako sa to spýtaš? "Čo sa stalo, veď sa nič nestalo, prečo je zrazu ticho/taký strohý?"
Väčšina tých ľudí na tom subreddite nedostala dopredu varovanie od človeka. Mne prišlo dlho zvláštne že to máš takto picnuté rovno v profiloch všade, aby to bola jedna z prvých vecí čo sa ľudia dozvedia... Ale teraz postupne ako tú poruchu pomaličky viac a viac chápem, tak aj to viac a viac chápem. Že nielen že je to férové dať ľuďom vedieť hneď, ale je aj potrebné dať ľuďom vedieť hneď, ak chceš mať aspoň nejakú šancu vytvoriť s nimi nejaký fungujúci vzťah (akéhokoľvek druhu).
A mal som sa ešte včera spýtať že čo babka, ako to s ňou pokračuje, ako znáša že si na ňu v piatok v noci vybehla... To mi potom napadlo až oneskorene, a to ma mrzí.
No jo, ňuf.
Oh wait, instagram mi tvrdí o tvojom profile že neexistuje ani. Čiže tam som dostal explicitný blok, lebo nemyslím že ten si si priam vymazala.
Škoda. Aj keď teda nič som tam nevidel, čo sa týka príspevkov, ale... tak.
Škoda, myslím že by bolo ...dobré/užitočné keby si mala jednostrannú cestu komunikácie, aspoň tie updaty o tom ako sa ti vyvíja nálada, nejakým spôsobom na ktorý nemám ako odpovedať, keďže inak vždy skôr či neskôr vyhrá pokušenie sa ti ozvať. Ale zatiaľ aj vtedy keď si si nechcela písať, ale aspoň som videl tie zmeny avatarov a fb storky, bol to pekný pocit, mať aspoň trošku niečo, veľmi zhruba info o tom ako ti zrovna je.
Idem... hm, čo idem.
Well, asi robiť to čo som robil predtým ako som ťa spoznal. Takzvaný čakací režim. Killing time until something/someone happens that's actually worth attention and caring. Akurát teraz s bonusom, že už viem čo to something/someone worth attention and caring is - you :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára