hm, doslova dva a pol dňa momentálne, od soboty o tretej v noci...
...ale pripadá mi hrozne dlho... nechcelo sa mi dneska ani zobudiť...
prvý budík "hm, podriemem ešte do druhého".
druhý budík "hm, podriemem ešte do toho tretieho"
tretí budík "hm, jebem na to, načo byť vôbec hore"
o dve hodiny ma zobudilo že volal šéf z tlačiarne. "hej, mal by som zdvihnúť, nemať úplný sklz do nihilizmu, inak ho budem budúci týždeň ľutovať... ale aj tak ma bude chcieť na štvrtok v noci keď bude mať mesiačik akurát večer pred voľnom, možno sa vtedy ozve, nechcem byť vtedy v práci ak sa ozve."
tak som ešte spal ďalej, asi hodinu.
vyhrala trocha rozumu, zavolal som si na nejakú brigádu na ut, str, štv ktorá by bola kompatibilnejšia časovo. mám na... hm... pred 15timi minútami som si to dohodol, ale očividne som príliš nevnímal, buď stredu alebo štvrtok. myslím že to bol štvrtok. ešte že posielajú tie info smsky deň dopredu. pôjdem si zasa trochu zacvičiť, nejaké sťahovanie.
chýbajú mi tvoje reakcie... tvoj hlas... ty. aj svet bez teba celý hasne. aj moja hlava a duša.
ešte je to len dva a pol dňa... ešte ani poriadne neviem ako dlho ti tieto stavy zvyknú trvať... ešte k tomu keď som ti do neho takto skočil, ktovie čo to s ním spravilo... mám pocit že som ti ten výkyv prehĺbil, lebo si sa najprv v piatok držala, chcela si pokoj, a vytrvalo som otravoval, a chodila si si to pozerať, ale neblokla si si ma, aj si párkrát nakoniec odpísala, aj keď len to "nechce sa mi rozprávať", ale stále si si ma neblokla...
možno by si si ma vydržala nebloknúť celý čas, ak by som v piatok neprišiel. možno by som ti zvládol len ráno napísať dobré ráno (a večer dobrú noc), a ignorovala by si, ale neblokla by si ma.
cink, cink, píše mi známy cez ktorého riešim to mdma.
v priebehu sekundy tá myšlienka, reflex, že si to ty, a potom pozriem na mobil, a to sklamanie že nie, a nasratosť že načo mi to cinká keď to nie si ty...
mňau :(
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára