Asi to poznáš. Keď už si ich ani v hlave nestíhaš ani poriadne začať, prebehne ti prvých pár slov prvej vety myšlienky, a za nimi nasleduje prvých pár slov prvej vety ďalších dvoch...
"...som myslela že si nad vecou."
Tož v prvom rade nie si vec. V druhom rade, chvíľami som z rôznych dôvodov bol. Chvíľami. Ale... inak nie. Akurát som od začiatku čo sme si začali písať nie tak úplne veril že sa to fakt deje a že si fakt reálna osoba. Neviem. Alebo proste úplne naopak, bol som v tom úplne ponorený, tak že zámerne nevnímal a nepripúšťal si existenciu ničoho iného okrem toho úžasna čo sa s tebou dialo, vždy keď sa dialo...?
...deje? Neviem si pomôcť, ale... čím bližšie som pri tebe tým menej mi toho chýba. Keď si píšeme, chýba mi počuť tvoj hlas a byť pri tebe. Keď si voláme, chýba mi byť pri tebe. Tie dva razy čo sme boli spolu, prvý raz mi chýbalo aby tebe bolo teplo. Druhý raz mi chýbalo aby tebe bolo teplo a aby som bol triezvy.
Ale keď už som to spomenul, tak technicky vzaté, ty si zažila mňa aj triezveho aj pod vplyvom, a ja som si teba zažil aj triezvy aj pod vplyvom. Ale ty si zatiaľ vždy bola pod vplyvom (neurolu).
Poď nás ešte zažiť oboch pod vplyvom ničoho len seba navzájom...
Lebo aj tak... aj to (kvôli mne :( ) napiču spolu bolo stále lepšie ako hromada iných super s inými ľuďmi... či nie? Pre mňa áno. A neviem sa zbaviť pocitu a dúfania že pre teba tiež.
Obaja v sebe máme komplikované búrky, ktoré keď sa k sebe priblížia, tak... sa vedia nejak magicky usporiadať a zharmonizovať do... možno nie priam kľudu, zatiaľ, teda... aj kľudu, chvíľami, štvrtok bol dokonalosť (aj keď som ťa mal pobozkať už vtedy :( ), ale... proste... keď sme pri sebe a nie sme zacyklení každý v tom svojom, tak sa medzi nami dejú krásne veci. Keď sa ty nebojíš "zaťažovať ma negativitami", alebo aspoň keď zavnímam a vytiahnem z teba čo je tá negativita ktorú som zacítil (ako keď ti vtedy zhasla nálada keď mala ísť babka preč a nakoniec nešla), tak si ich od teba viem vziať, zmeniť im farbu/frekvenciu na niečo pekné, a tú ti dať naspäť, sama si to povedala. Lebo na to tu som pre teba. A hej, keď som zacyklený vo svojich blbostičkách, či už pozitívnych alebo negatívnych, tak som menej vnímavý a ťažšie sa mi zaregistruje že aha počkať, v Lune sa deje niečo čo z nej treba vytiahnuť von...
Ale to sa ináč nie je čo diviť, veď väčšinu života trénuješ aby na tebe nebolo vidno čo sa v tebe deje, nemám šancu po... koľko? Mesiaci a pol (textovej a hlasovej komunikácie)? Byť naladený na tvoje poker faces tak dobre aby som si hneď všimol... Preto som ti aj vravel a budem ti hovoriť že zaťažuj ma, na to tu pre teba som, keď potrebuješ dať von negativitu, tak ju daj von, ja ju prijmem, skonvertujem ju na nehu a dám ti ju naspäť tak. A bude to fungovať, a bude to omnoho lepšie ako keď sa snažíš "nezaťažovať" negativitou až kým ti sily stačia, a potom keď už nestačia tak sa pretrhne celá priehrada, alebo sa rozosmutníš že som nevidel za tvoj dekádami vytrénovaný poker face...
Proste som... tiež človek so svojimi náladami, horšími a lepšími, viac či menej vnímavými, ale toto ti viem zaručiť, nie sľúbiť, nie odprisahať, ale zaručiť, lebo to je proste prirodzený mechanizmus mojej povahy, v momente keď viem že je ti blbo alebo smutno alebo proste nejak negatívne, tak všetko moje ide bokom a tvoja osobná čistička energie je k dispozícii.
...a zo strašne sebeckých dôvodov potrebujem toto pre teba robiť, formou počúvacou, rozprávacou, túliacou, hladkacou, inak sa budem cítiť neúplný s dierou v duši, bez dôvodu existovať a s ľútosťou do konca života,
(...tento text som z tých bordelov vo svojej hlave vyťahoval a skladal dve hodiny)
7:13 za cca 17 minút vstávaš...?
dúfam že sa ti podarilo tých 5 hodín spánku, ňuf
<3
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára