...ty si sa spýtala na moje, a bol som tak plný toho všetkého že som na teba vyvalil tú tsunami, vôbec som sa nekrotil, aj preto že si mi vravela že rada čítaš tie moje pridlhé analýzy... :)
...ale ja som sa potom nespýtal na tvoje. nie som si ani úplne istý prečo. viem len že časť bola myšlienka/pocit že keď som sa také spýtal po tom prvom stretku tak sa ti príliš do nejakého vykecávania nechcelo... čo vlastne ani nie je pravda, lebo aj keď si na to najprv reagovala tak neochotne, aj tak sa z toho vyvinul rozhovor kde si nakoniec o svojich dojmoch a pocitoch povedala dosť veľa. ale teraz v piatok... som sa nedostal za tú myšlienku ako neochotne si na tú otázku odo mňa reagovala v prvej chvíli. asi kvôli tej vlastnej dojmovej tsunami, ani som vlastne najprv nevedel akú haldu toho v sebe mám, ale vypustil som kúsok, o ktorom som myslel že je celou pointou, a potom som si všimol že je za ním ďalší väčší kúsok, a vypustil som ten, a potom som si všimol že je za ním ďalší väčší, a tak sa mi opakoval cyklus až som v jednej chvíli zistil že okej, teraz už je to všetko.
a potom už som sa nespýtal na tvoje dojmy a pocity.
a odvtedy ma to veľmi mrzí, z veľa dôvodov, samozrejme. ale jeden z nich momentálne taký... najaktuálnejší je, že by som mal potom tvoje vyjadrenie pocitov a dojmov o tej istej situácie z dvoch rôznych rozpoložení. mám to temné, samozrejme. ale nemám to netemné. bolo by super mať obe.
skúsim sa ťa spýtať nabudúce keď budeme komunikovať, aj keď to už nebude úplne ono, žejo... bolo by to najlepšie keby som od teba mal tie bezprostredné hneď po...
ach jaj.
chcem byť lepší. aj takto ma motivuješ byť lepší, už len svojou prirodzenou existenciou, tým že si aká si.
a aj (ale ani zďaleka nie len) preto ťa ľúbim.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára