...mi veľmi výrazne pomohla v jednej veci:
v uvedomení že tie myšlienky na základe ktorých sa na človeka vyserieš a vybehneš na neho... v schopnosti uvedomovať si že nie sú to ani úplne irelevantné blbosti, sú to reálne myšlienky ktoré dávajú zmysel, ale v danej chvíli ich proste cítiš a vyjadríš... obrovsky intenzívnym spôsobom.
ako to s tým rumom. celý čas čo sme boli spolu som mal podobnú myšlienku v hlave, či ťa nemanipulujem, ako veľmi ťa to ovplyvní, či ťa to ovplyvní spôsobom ktorý ti potom spätne bude vadiť, atď atď... preto keď som ho doniesol tak som ti hneď povedal že "nemusíme, ale ak náhodou budeš chcieť tak aby som nemusel znova chodiť k baru"... a... no, to bola trochu výhovorka, nebola tá cesta k baru nič také hrozné, obviously =D, a bola to trochu taká iniciatíva že celý večer predtým sme sa aj o tom rozprávali, a keď som ťa prehováral aby si prišla tak to bolo v tom návrhu na plán že keď už si teda vysadila na dva dni lieky, vlastne presne s tou myšlienkou aby si si mohla prípadne dať cez víkend nejaký drink ak pán M.D. bude mať chuť, tak aspoň nech to nie je úplne zbytočne že si ich vysadila...
a celý čas si vtedy nespomenula žiadny protest typu "vieš že s tým mám problém", a aj celý čas v piatok večer keď si vravela ako to máš s alkoholom si síce vravela ...resp. raz povedala explicitne že si alkoholička, ale potom si viackrát opakovala rôznymi spôsobmi že s tým problém nemáš, lebo okrem cigariet nemáš problém hocičo vysadiť keď sa rozhodneš.
hm, odbehol som trochu od pôvodnej pointy tohto textu...
že tá kniha mi pomohla v tomto veľmi, vnímať že to čo hovoríš v týchto náladách... si stále ty, sú myšlienky čo dávajú zmysel, takže ignorovať ich úplne lebo "má svoj stav" je kokotnosť, ale zároveň... mať existenciálnu paniku z toho že ich povieš spôsobom "si najhorší na svete", je tiež blbosť.
to už som sa postupne učil skúsenosťou, že okej, toto sú tie cykly čo sa ti dejú, a budú sa diať, nie je to koniec sveta, a obom nám viac prospeje keď sa ich naučím zvládať s väčším kľudom, ale skrz skúsenosť to šlo pomalšie, a museli by sme si prejsť ešte niekoľkými takýmito cyklami aby som dosiahol ten level kľudu ktorý mám teraz, ktorý mám vďaka tomu že tá kniha to veľmi pekne napriamo vysvetlila, takže som z toho získal ten druh potvrdenia svojich tušení, aký obvykle potrebujem, a často si ho pýtam od teba, keď ti vravím "myslím že som zacítil toto, zacítil som správne?".
a tak vďaka tomu... už ani ten piatok som až tak veľmi nepanikáril, to rozhodnutie prísť za tebou bolo viac reálne rozhodnutie, že okej, chápem už asi čo sa deje, ale aj tak, alebo práve preto, idem ti dať najavo že som tu, a idem to konečne spraviť správne. nebudem ti písať emocionálne rozjebaný katastrofické scenáre "budem tu a snáď zmrznem", napíšem ti že proste idem, aby som tam bol ak si náhodou rozmyslíš že si ochotná ma vidieť... napadá mi teraz že som to asi nevyjadril úplne správne, napísal som niečo v zmysle "okej, budem tu čakať ak náhodou zmeníš názor", mal som napísať "okej, budem tu čakať do posledného busu ak náhodou zmeníš názor", lebo to bol plán, a keby som ti to napísal tak, aj ty by si vedela že tam nie som úplne deštruktívne a úplne tlakovo, ale tak... ako to nazvať... snáď primerane? proste že ak si stojíš za tým že ma ignoruješ, tak v pohode, pár hodín tam posedím a potom pôjdem domov, žiadne teatrálne zámery zmrznúť tam sa nedejú, lebo nie som v takej panike.
a páčil sa mi ten plán, it felt right, "okej, spravila si krok odo mňa, ja spravím krok k tebe, aby si vedela že ťa ľúbim a že mi na tebe záleží, ale už to nie je donucovací tlak, len proste udržím vzdialenosť medzi nami takú že ak zmeníš názor, aby si to ku mne mala len na jeden jednoduchý krok."
myslím že to ti v živote dosť chýba... lebo si zažila ľudí čo pri prvom náznaku tvojej komplikovanosti zdrhli dopreč. a zažila si ľudí čo pri prvom náznaku že chceš priestor na teba spadli z orbity ako meteorit, drb, výbuch, kráter, hystéria, natlačili sa ti do priestoru a mali v piči čo ty chceš lebo oni chcú svoje a budú ožrato vykrikovať kým to nedosiahnu.
a to sú dva extrémy na opačných stranách spektra. jeden ti dá pokoj, ale zároveň signál že "okej aj tak mi na tebe nezáležalo". druhý ti dá signál že "okej, záleží mu na mne, ale tak sebecky že má v paži čo chcem ja". jeden je "fuck you, i'm gone", druhý je "fuck you i'm not gone because i don't care what you want".
a ja nie som ani jedno z toho, a nechcem byť ani jedno z toho, preto sa snažím nájsť a vyšpekulovať aj sám so svojou vlastnou psychikou nejaký príjemný stred medzi tými dvomi extrémami. "i'm not gone but i care what you want, so the final step is yours". ten meteorit extrém máme za sebou, lebo vtedy som ešte nevedel ovládnuť tú svoju paniku, ten fuck you i'm gone extrém... si nepotrebujem a nechcem skúšať...
...a to všetko ostatné čo sa stalo, keď som bol za tebou v práci prvý raz, druhý raz, chaos vznikol z toho že som tam šiel s plánom urobiť meteorit extrém, ale v poslednej chvíli som sa uvedomil a trošku stiahol, aby si ty mala na výber či ten finálny krok ku mne spravíš alebo nie... akurát to tam nebolo ako pôvodná súčasť plánu, a tak tým že som sa to tam na poslednú chvíľu keď som sa uvedomil pokúsil zaradiť, som spôsobil chaos ktorý bol asi rovnako zlý ako oba tie extrémy...
...ináč aj preto som ťa ten prvý raz nepobozkal, videl som na tvojom pohľade ako ma k tomu ťaháš, ale bola si ponorená v momente, bol som ponorený v momente, chcel som ...mať istotu že máš istotu. že to nie je len "celý moment je nastavený tak že to je ten prirodzený nasledujúci krok, tak ideme s ním".
a tú si mi dala po tom, keď sme si zas písali, že si sa na to viackrát spýtala, a že ti to bolo ľúto, aj potom, keď už si nebola pod vplyvom toho momentu...
(...a potom som to mierne posral tým meteoriticky panickým druhým stretkom :(, lebo som vtedy ešte málo chápal o tom... všetkom, a tak ma tvoje výkyvy ešte hádzali do týchto panických stavov)
ale toto tretie stretko... mám pocit... bolo pre mňa zážitkom že okej, viem nebehať medzi extrémami, viem nebyť v panike, viem spraviť viacmenej taký ten zlatý stred... :)
ale ináč... to je možno trochu škoda, že budem mať potrebu mať takto istotu, lebo... nechať sa viesť momentom vie byť super vec, žejo :). a keď máš svoje manické stavy tak si tak či tak nájdeš niečo to čo som spravil zle, bez ohľadu na to či to bude že sme sa nechali uniesť momentom, alebo niečo iné. pravdupovediac, je... prekvapujúce že si našla len tú jednu vec, a nebol to celý zoznam vecí čo som spravil zle (lebo... keď sa poriadne zamyslím, vždy je z toho zoznam, hromadu vecí robím zle)...
aj keď opäť, ako vravím, ten rum, ako si povedala... bola to pomôcka na uľahčenie situácie, hej, bral som ho aj s tým, ale zároveň že... myslím že aj ty si si toho bola vedomá a tak premýšľala či si dať alebo nie, vedela si že pred tebou stojí pomôcka ktorá mi ale aj tebe uľahčí situáciu, a vedela si akým smerom ju uľahčí a posunie... a myslím, verím, že (aj?) preto si sa rozhodla si ho dať, nie preto že si mala chuť na alkohol po dlhej dobe, ale preto že si mala chuť na to aby to mierne uľahčilo situáciu presne tak ako ju to uľahčilo... ak sa mýlim tak ma oprav, ale mám pocit že tak to bolo, už v tom momente som mal pocit že tak to bolo, to váhanie a rozhodovanie ktoré bolo vidno v tvojej... nielen tvári, proste celkovo, ktoré bolo na tebe vidno, mám pocit, a mal som aj vtedy pocit, že bolo o tomto. nie že wááá alkohol, mňam alkohol, ale že... viem kam ma posunie keď si ho dám... chcem sa tam nechať posunúť? nechcem sa tam nechať posunúť? a ešte za triezvej mysle si sa nakoniec rozhodla že sa tam chceš posunúť. tak som to bral, a tak to stále beriem, aj keď si mi za to potom v noci riadne vypindala, presne kvôli tomu že som vedel na čo je to nástroj, a že presne preto som ti ho dal k dispozícii.
možno som nemal. celý zvyšok večera by bol asi komplikovanejší, ale zas... možno to čo nasledovalo potom by bolo menej komplikované. a možno nie. možno by sa tvoja manická nálada proste len naplno zavesila na to že bola manipulácia už to že som prišiel, a bolo by to rovnaké, len zavesené na inej výčitke. neviem. si komplikovaná <3, nie je možné takéto veci len tak vedieť a chápať o tebe bez toho aby si ich človek prežil viackrát, vo viacerých variantách, a učil sa skrz ne ako to v tebe funguje.
(práve som dostal záblesk déja-vú o písaní tohto blogu, a záblesk že ťa strašne naserie aj keď si nie som istý prečo (to ten záblesk neobsahoval, vďaka, takmer useless déja-vú!), a tak teraz mám strach postnúť ho...
ale... postnem ho, takmer určite, aj keď ten strach riadne rastie teraz, ale... aký by to malo význam keby som pred tebou schovával takéto veci len preto že sa bojím? teraz by som schoval toto, čo by som schoval nabudúce, kedy a ako by som prestal schovávať? už by sa to len hromadilo. nebudem pred tebou schovávať, ani ty predo mnou neschovávaj. buď na mňa hnusná a nasratá keď potrebuješ a keď to tak cítiš, buď na mňa v každom momente taká ako to cítiš a potrebuješ...)
lebo nie je možné takéto veci len tak vedieť a chápať o tebe bez toho aby si ich človek prežil viackrát, vo viacerých variantách, a učil sa skrz ne ako to v tebe funguje. a jediný spôsob ako sa to dá je úprimnosť v každom momente. jediný spôsob ako to má zmysel je úprimnosť v každom momente. jediný spôsob ako to s tebou chcem je úprimnosť v každom momente.
i'm here for it.
i'm here for You.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára