...a to aj napriek tomu (alebo práve preto?) že ťa začínam vedieť mať pri sebe celkom verne vo svojej hlave. v piatok v noci to bolo super, keď som si robil jedlo, a bola si tam so mnou, a nahlas som "si" komentoval, pre teba :)
ale chýba mi tvoje objatie...
...a furt premýšľam že... hej, vravel som že dám pokoj aj čo sa týka blogov... ale na druhú stranu či tie čítaš alebo nie je tvoja voľba... a zároveň premýšľam že ak ich čítaš, tak čo ti to spôsobuje v tejto nálade...
úplné nič, alebo iritáciu/negatívno, alebo predsalen aj v tejto nálade aspoň trochu pozitívna?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára