5 minút

 5 minút počas zobúdzania mi bolo nádherne neutrálne. niečo sa mi ešte snívalo, ale myseľ už si uvedomovala že sa mi sníva, plus nejaký neurčitý kúsok reality.

po 4roch minútach mi začali bdelé myšlienky.

po 1 minúte sa dostali na niečo typu "vieš ako to znelo? XD", z čoho skočili na teba... a.. hm.

i guess this is it. this is how long i'll be able to feel like not shit from now on.

a som sebec, lebo ani myšlienka že aspoň/snáď je ti dobre, ani tá to nevyvažuje.

9. budík. s textom "Luna <3" nastaveným ešte v piatok pred spaním.

tá myšlienka zvykla pomáhať, že "okej, whatever, mne je napiču, nič nového, zaslúžim si, ale aspoň jej je dobre, zaslúži si :)"

nepomáha.

s prázdnom vnútri nepohla ani trošku.

hm. za mesiac vytvorený zvyk pozrieť notifikácie na mobile vždy keď sa od neho vzdialim na viac ako tri metre a potom vrátim...

druhý z troch "Luna <3" budíkov.

9:07, tri minúty do tretieho

(Neboj, je súkromné a prekryl som všetky osobné kúsky... Skladal som ho dokopy vtedy keď som ti napísal že "druhý raz sa snažím nahrať 3 minúty niečoho z obrazovky a druhý raz som to posral lebo si napísala a šiel som pozrieť čo".)

Zvoliť "good news" ako tú druhú pesničku je zrazu riadne ironická voľba.

Tretí "Luna <3" budík.

hrabem sa v sebe a hľadám niečo, čokoľvek, čo mám pocit že by som dokázal dnes robiť okrem myslenia na teba... nenachádzam.

všetko stojí energiu, okrem myslenia na teba.

myslenie na teba stojí len zaslúženú bolesť.