Beh odmocniny cez alkoholické okienko príliš ambicióznej ženy

 Hladina sa po rozjarenej letnej búrke upokojila zároveň so západom slnka a v krajine zavládlo vyčerpané ospalo.

Prítmím sa začali lenivo a neochotne ozývať cvrčky, obloha tmavla do svojho typického hlbokomodrého odtieňa čiernej, a ich cvrkot na nej prebúdzal hviezdy. Alebo prebúdzali hviezdy cvrčkov?

K jazeru docupkalo malé levíča, rozstrapatené najprv búrkou a potom tým ako si z kožucha vytrepávalo vodu.

Nakuklo na hladinu a v odraze uvidelo neznámu tmavú siluetu sčasti zakrývajúcu mesiac. Obzrelo sa - nie, za ním nikto nebol.

Otočilo hlavu späť k jazeru, zdvihlo labku, a váhavo ju priblížilo k hladine.

"Ťap", nesmelo do nej šťuchlo.

"Kvap", pristála mu na nose kvapka vody.

"Frrrr!", potriaslo hlavou aby sa kvapky zbavilo.

"_,.-+*´´*+-.,_ _,.-+**+-.,_ _,.-+-.,_ _,.-.,_ _,..,_ _,,_ ___", utíšila sa po chvíli znovu hladina.

"Ťap ťap", skúsilo to levíča znova o niečo smelšie.

"_,.-+*´´*+-.,_ _,.-+-.,_ _,.-+**+-.,_ _,.-.,_ _,.-+-.,_ _,.,_ _,.-.,_ _,_ _,..,_ __", odpovedala hladina.

Zavanul hrejivý vietor.

"_,_,_.+*+.__.+*+._.+*+*+.__,.-+*+.,_ _,.-.,_ ____", povedalo jazero levíčaťu.

"Ťap ťap, ťap... ťap, wrraui ", odpovedalo levíča, napilo sa zo svojej siluety a zaspalo.