moje komplexy z bývalých... aké som mal...?
príde mi že okrem tých čo som mal už predtým žiadne, len potvrdenia tých existujúcich.
že nie som dosť dobrý, a tak nebudem nikdy pre nikoho prvou voľbou, maximálne tak tou bokovkovou... preto som neriešil že vlastne so mnou podvádzajú tých svojich. "horko-ťažko si na treťom mieste, nepindaj a buď rád".
pre teba som bol (aspoň chvíľami) na prvom. a nedokázal som si uvedomiť že tak to je a že sa nemusím brzdiť. že sa nemôžem. nedošlo mi že by ma niekto mohol mať rád ako som.
pýtala si sa čo spravím keď mama zomrie, odpovedal som ti že skočím. asi to znelo ako stupídna odpoveď, ale... no, možno to je stupídna odpoveď.
už by som dávno, keby jej reakcia na ten oznam nebola šokovaná a "neopovažuj sa".
keď zomrie, zavolám sestre aby som jej povedal, a potom skočím, lebo už tu nebude nikto komu to spôsobí negatívno.
jesus i keep fucking everything up so much.
chýba mi ako je mi s tebou pirodzene.
chýba mi celá ty.
ďalšia vec ktorú som mohol spraviť keby som neriešil svoje bugy "ok, pošli stovku a zariadim narodky", dva dni airbnb plus občerstvenie, neriešiš kokotiny, prn prídeš... aj keď omnoho lepšie keby som to proste vedel len zariadiť, bez škemrania od teba...
...depresívne premýšľať o tom aký viem že by som mal byť.
nebyť kokot.
"a čo ty myslíš? dá sa s tými ženami nejak žiť?", pýta sa otec
som v rozpakoch. teraz by som bol "áno, dá, a je to dosť super, ak dokážeš nebyť kokot", pošepkal by predošlý ja do ucha 15ročného ja
"áno, dá, ak človek nie je kokot", povedal smutne kokot.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára