keď som mal 10-16, otec robieval dvanástky, a keď bol preč, tak som sa niekedy vplížil do jeho izby a "požičiaval", ako sme to volali, airquotes v tóne included, knižky z jeho súkromnej zbierky, čo zneli zaujímavo. františek bardon, frabato, syntetická magie, brána k opravdové kabale, brána k opravdovému zasvěcení, boha keď to človek takto vymenuje tak znejú tie názvy komicky, ale... celkom dobré knihy =D

a potom keď prišiel z práce hneď si všimol ktoré mu chýbajú, pár dní mi ich nechal, a potom si ich prišiel vypýtať naspäť, vymenoval presne ktoré =D

bral si ich naspäť s komentárom že na také veci mám ešte čas, že keď sa s tým neobratne pracuje tak sa vie človek rozhasiť na celé mesiace...

prvá oficiálne schválená knižka "o týchto veciach" čo som mal, čo mi raz len prišiel položiť na posteľ a s potmehúdskym úsmevom bez slova odišiel, bola Jeskyně Předků, od Lobsanga T. Rampu. to som mal 12, myslím.

odvtedy mi postupne dával ďalšie jeho knižky, ale bardonov a podobný kaliber si stále brával naspäť =D

...ani neviem prečo to píšem, už asi deň som sem nenapísal nič čo by možno bolo aspoň zaujímavé na prečítanie, furt len skuvíňam... O:-) . tak sa to možno snažím trochu vyvážiť... neviem či sa podarilo... :/

ale z nejakého dôvodu som si na to spomenul pri tej pesničke, a... je to z tých divných vecí... ktoré by som ti povedal...

chcel by som sa radšej rýpať v tom ako sa máš ty a čo behá hlavou tebe, ...