Začínal pracovať na tvojom vianočnom darčeku o ktorom som ti nechcel povedať lebo (okrem toho že by to bolo asi prvé cool prekvapko v živote ktoré by sa ti kedy prihodilo =D) som si nebol istý či to stihnem.
Príšery existovali odkedy si pamätala.
Démoni sliediaci v tieňoch. V snehu, medzi stromami, v každučkom tmavom zákutí. Tie nechutné stvorenia sa plížili tmou, načúvali, a čakali na svoju korisť. Pohltené zívajúcou hĺbkou, mesačné svetlo nedosiahlo pod klenbu lístia, kde sa oni skrývali a s pazúrmi pripravenými schmatnúť nič netušiacu obeť.
Prekliati. Zatratení. Nečistí.
Týrali ľudský rod.
Vyčíňaním okolo chalúp, domov a dedín pestovali kvety strachu akoby vďaka jeho lahodnej vôni ich obete chutili o to sladšie. Zavýjali, šuchotali, klepotali ako o seba suché kosti, triasli stromami, lámali v ďiaľke ich vetvičky – čokoľvek aby ľudia vedeli že na nich čakajú.
Osady Démonov priťahovali tou vôňou už z diaľky, ako kŕmidlá lesnú zver. Stačil jeden vydesený človiečik, a pach strachu vzplanul celou osadou ako epidémia.
Obydlia chránili hradby zo zašpicatených drevených kolov a ľudské stráže, no to nie vždy stačilo.
Svojimi rozličnými veľkosťami obeti naznačovali či príšera pred ňou stojaca bola zaručená smrť alebo nie. Čím menší démon, tým menej bolo isté že už sa niekedy kŕmil ľudským mäsom. Pri väčších démonoch mohla korisť len hádať koľko ľudí zožrali aby narástli do svojich obrovských rozmerov, postavy a sily.
Ich koža bola čierna ako bezodná prázdnota, hlavy podobné ľudským, telá nechutne zmiešanézo zvieracích častí. Ich tváre boli takmer ľudské, no miesto úst mali rypáky alebo papule s obrovskými tesákmi.
Niektorí mali rohy, iní ostne. Niektorí perie alebo srsť, iní obnaženú kožu.
A potom tí s krídlami ako netopierie, najstarší. Zriedkaví, najnebezpečnejší, nikto nevie koľko ľudí museli požrať aby získali krídla skutočne schopné letu. Títo prastarí Démoni sa zniesli z temného neba, človek si ani nestihol uvedomiť čo sa deje, a už sa vzďaľoval od zeme, veľká papuľa plná tesákov sa roztvorila okolo jeho hlavy a s cvaknutím zaklapla do explózie krvi a kúskov mozgu.
Boli len dva spôsoby ako sa im všetkým vyhnúť – žiť v izolácii, ďaleko od miest ktoré tak priťahovali ich pozornosť, alebo naopak v mestách, uzavretí za ich hradbami.
Ak si človek zvolil žiť v meste, mohol z jeho relatívneho bezpečia vychádzať len za denného svetla, keď ich pred príšerami chránilo slnko. To, že väčšina Démonov, aj keď nie všetci, slnečné svetlo nezniesla, bolo ľuďom jedinou útechou.
Tí čo si zvolili žiť v ústraní tvorii malé rodinky a stavali svoje domy v strede za dňa dobre osvetlených čistín a lúk.
V noci však všetci bez rozdielu zatvárali všetky okná, zamykali dvere, a snažili sa nerobiť príliš hluku či svetla, aby ostali skrytí. Dúfali tiež v účinnosť kúziel vložených do múrov Kňazmi a Kňažkami ktorí putovali svetom aby jeho mestám a obyvateľom pomáhali. Kúzla boli slabé, dali sa ľahko prelomiť, no vedeli odraziť aspoň menších Démonov. Takéto zaklínadlo by však nedokázalo zastaviť vlnu démonov, ani čo len jedného z tých najsilnejších.
Našťastie pre ľudí, väčšina Démonov čo trýznili svet bolo malých. Vzhľadom na smutný stav sveta to bola asi jediná vec za ktorú mohli byť ľudia vďační.
Všetky tieto monštrá žili v Závoji, rozľahlej oblasti obkolesenej útesmi ktorá im bola domovom a podľa povestí aj rodiskom. Lesy sa ňou ťahali na všetky strany kam len oko dovidelo, a pokrývali štvrtinu celého kontinentu. Stromy tam rástli tak husto že nikdy nedovolili jedinému lúču slnka dotknúť sa zeme. Po celom tomto kraji mohli temné stvorenia brázdiť úplne slobodne – dokonca aj za dňa.
Jediná ľudská útecha… Démoni nezniesli priame slnečné svetlo a tak počas dňa utekali do tienistého bezpečia Závoja.
Žiadny rozumný človek sa neodvážil ani priblížiť k týmto desivým miestam, a tých pár príliš hlúpych sa nikdy nevrátilo. Nikto nevedel čo sa v Závoji ukrývalo.
Bola to krajina každého najhorších nočných môr.
Avšak okrem Démonov a Závoja, v tomto svete existovali bytosti ešte desivejšie. Stelesnené nočné mory. Tí ktorí mohli kráčať v svite slnka. Úplne nepodobní démonom, ktorí brázdili svetom ako nezastaviteľné stoje skazy.
Šerozvery.
-------
...a trvalo mi skurvené dve hodiny premýšľania kým som sa dopracoval k prekladu Duskwalkers ktorý neznie debilne XD! prešiel som cez ja ani neviem, asi 60 nápadov ktoré všetky zneli buď odveci, alebo komicky, alebo oboje, až kým som to nevzdal na chvíľu...
...a potom po 20tich minútach mi konečne cvaklo - Šerozvery.
akože... možno to nie je príliš super, ale keby si počula tie ostatné varianty čo mi napadali =D
...hm, keby som ti bol povedal že to bude tvoj vianočný darček, tak by si mi s tým slovom mohla pomôcť, mali by sme veľmi vtipnú brainstormingovú chvíľku... :(
v naprostom zúfalstve komickom keď už som sa na konci len rehotal že sa nedá nájsť nič čo neznie ako úplná absurdita som ako posledné vymyslel "Klitoryč" (plurál: Klitoryče), leboveď monster porn, nie? XD
...hm, mal som ti povedať čo bude tvoj vianočný darček :(
...s tebou by ten brainstorming bol omnoho väčšia sranda :(
(P.S. ...nie som nejak extra dobrý prekladateľ, viem... XD )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára