teda, najprv to bolo že "asi", keď si povedala "musela by som zmeniť náladu aby si mi nepokazil zajtrajšok". potom za chvíľu to už bolo "neriešim ťa" (...idem pozrieť ako to bolo doslova... "takže asi buď aký chceš, je mi to jedno :)" ).
vtedy mi ešte nedošlo, že spravíš až takúto zmenu prístupu, ale... ráno keď som videl avatara, tak som samozrejme tušil (vďaka aj za ten náznak), preto som ti aj povedal že nebudem sa ti dnes (príliš) tlačiť do pozornosti a vyžadovať tvoju komunikáciu, nech ti to nekazím, nech aspoň tá zmena prístupu poslúži na čo má a nech ti to nepokazí oslavu...
dúfam že to naozaj bude fungovať, lebo najradšej by som nedal pokoj, a porozprával sa lepšie o tom včerajšku, ale tým by som ti narúšal celú pointu, a to nechcem.
a napísal som ti a dlho si to nečítala... tak mi už bolo jasné. akurát som myslel/čakal že si to prečítaš a neodpíšeš vôbec. že si odpísala a čo si odpísala... zabolelo. a bolí. aj keď viem čo sa deje a prečo, aj tak mám z toho v celej brušnej a hrudnej dutine vzduchoprázdno (void), a bolí. ale... aspoň hystericky nepanikárim :) . učím sa :) .
najradšej by som sadol na bus a šiel za tebou, "vieš kde ma nájdeš ak si to náhodou rozmyslíš, Mesiačik".
ale neviem si byť istý či by som sa nemal snažiť priamo na messengeri rozprávať. vravím, mám pocit že by som ti tým narúšal toto nastavenie, a tým rušil jeho pointu, ale zároveň... no... tak proste aspoň blog. aby si vedela že ťa ľúbim a záleží mi na tebe, a vždy budem, a vždy bude :)
a nikdy ma neprestane bolieť keď budeš mať tieto chvíle a rozpoloženia, aj keď ich budem časom už dobre poznať, vedieť čo a prečo... aj tak to bude vždy bolieť.
a vždy mi bude stáť za to prežiť si to, a spraviť všetko v mojich silách aby som ťa z nich vytiahol (a naučím sa to, aj na diaľku, aj len cez text alebo aspoň cez hovor, len to ešte chvíľku potrvá), alebo aspoň ich prečkal pri tebe, lebo nikam nejdem, okrem toho že bližšie k tebe.
"si toxicky"
nie som. som energeticky mierne nestabilný, to áno. a si takto cez text príliš ďaleko na to aby ma stabilizovala už len tvoja prítomnosť (a ja príliš ďaleko na to aby som vedel spoľahlivo stabilizovať teba). ale ...ako si mi na seba poradila objatie... na mňa funguje tiež. objať ťa ma okamžite rozžiari a vyváži, bez ohľadu na to v akom som stave, aj včera by. dokonca takmer aj bez ohľadu na to v akom stave si ty, ako som zistil keď sme boli spolu v piatok. tie prvé objatia, keď si bola ešte zavretá... aj tak ma upokojili a vyrovnali, akurát im to trvalo tak o pol minúty dlhšie. miesto necelej pol minúty to trvalo necelú minútu :).
"bereš mi energiu"
:) chytila si sa toho čo som včera napísal ako teóriu čo sa možno stalo. ale nie som si istý či sa naozaj stalo to. premýšľal som o tom ešte pred spaním, a museli by sme sa o tom viac porozprávať, musel by som sa poriadne popýtať... že odkedy zhruba si mala pocit že som chladný a odťažitý, a prečo. lebo... nevšimol som si počas celého dňa... to že som si nevšimol na sebe že by som taký bol, okej, bol som riadne rozbitý. ale nevšimol som si ani na tebe že by si mala ten pocit, ani si mi nič také nenaznačila. až večer, keď si už šla domov, a keď prišlo na to že som zabudol na svoju otázku či ideme na bablodži, a na to že končíš o siedmej... vtedy keď odoznela erotická chvíľka, a mala si 20 minút času v autobuse keď som bol chvíľu viac ticho lebo som nechával doznieť tú chvíľku... potom...
si zaznela že si ochladla, keď som sa ťa aj spýtal či si naštvatá. povedala si že nie (stále mi to pôsobilo že chladným/strohým tónom), a potom po chvíli si zas znela v pohode, chvíľu... a potom si mi napísala že som znel cez deň odťažito. takže... kým sa o tom neporozprávame a nepovieš mi k tomu viac, neopravíš moje omyly, tak mám pocit že to bolo tým.
že niekedy okolo šiestej ti napadlo že na to kašlem, keď som sa za celý deň nespýtal znova že či teda ideme alebo nie, ale potom to prekryl tranz z tej erotickej chvíľky, a potom sa to znova vrátilo. a zistenie že som na to zabudol to možno ešte aj posilnilo ale aj keby nie, aj keby si mala pochopenie že som bol proste celý deň tak mimo, že som pozabúdal (a chvíľami si ani nebol istý či veci čo boli v štvrtok naozaj boli v štvrtok, lebo keď som takto unavený tak sa mi dni divne zlievajú dokopy), aj keby tú časť si mi odpustila, už tam aj tak bol ten prvý pocit "nespýtal sa na to, kašle na to".
"a nespĺňaš to čo potrebujem od chlapa"
sám osebe nie, to je pravda. alebo aspoň nie stabilne a neustále, lebo sám osebe mám výkyvy. bez tvojho objatia aspoň raz za pár dní, bez pohľadu do tvojich neskutočne úžasných očí (z ktorých mimochodom dostávam erekciu len keď si na ne spomeniem, čisto na tvoje oči a tvoj pohľad, nič viac... aj keď to asi v tejto chvíli nie je úplne vhodná poznámka... :/ )... bez tvojho objatia a pohľadu do tvojich neskutočne úžasných očí, bez počutia tvojho hlasu aspoň raz za pár dní, mám so sebou tie problémy čo... so sebou mávam odjakživa.
jedna polka jin-jang bude ťažko stáť stabilne tak ako má... (a pri tej myšlienke mi napadol obrázok (zatiaľ neexistujúci), kombinácia jin-jang a tej myšlienky o komplikovaných puzzle pieces... mám chuť ísť ho spraviť hneď teraz, nech ho môžem dať sem do blogu, ale to by dlho trvalo, radšej chcem najprv dopísať blog).
a máš pravdu, ten neurol je riadne svinstvo. neskutočne ťa obdivujem že po siedmich mesiacoch keď si ho vysadila tak si s tým bojovala len tri dni, a tak skvele že to na tebe ani nebolo poznať, presne ako vravíš... a ja po cca týždni... a ten včerajšok... uf... a ešte ani dnes nie som zrovnaný, ale už je to omnoho lepšie... energeticky. emocionálne je mi zasa bez teba, a... to nebude dobré nikdy.
plán s e-čkom nevyšiel, sčasti aj preto že mne neprišla výplata, a aj to ma ešte rozladilo, ale myslím že vrámci možností som sa celkom držal, myslím že sa mi podarilo že som ti to len povedal, a nevypustil som na teba tú frustráciu čo som z toho v sebe mal. a všimol som si ináč že si neponúkla že mi dáš peniaze, a cením si to, lebo som ti hovoril že to nemáš robiť, už vtedy som to ocenil, neviem prečo som ti to už vtedy nepovedal, ale potešilo ma to :)
asi je to aj dobre že to nevyšlo, bolo by to príliš skoro, na to máme ešte čas :)
tak aspoň dúfam že tú pesničku môžeme brať ako darček, aspoň čiastočný. a zvyšok, ideálne v podobe koncentrovaného klbka hrejivosti ti dám... najskôr ako sa bude dať. nemám pre teba iný (zatiaľ), ale vravela si že iné ani nechceš a nepotrebuješ, takže verím že to bude stačiť O:-)
...ešte premýšľam či som spravil dobre že som šiel spať, či som nemal radšej len driemať cez ten duel a potom ti zavolať... ale povedal som si že ak som fakt tak rozbitý, že máš pocit že som od teba odťažitý aj keď si to neuvedomujem, a že ti to kazí náladu, tak asi pokračovať v komunikácii v tom stave by ničomu nepomohlo, len by som to zhoršil, a tak bude lepšie keď pôjdem spať aby som sa čo najskôr zasa dal dokopy, aby som bol taký ako na teba, pre teba, mám a chcem byť...
...ale možno práve to ťa dorazilo do tejto nálady, myšlienka "je príliš unavený aby sa mi venoval, á, odkiaľ to len poznám...?"... :/
keby sa dalo, šiel by som ten duel "pozerať" s tebou. sadoľahol by som si dozadu, za teba, sadoľahla by si si predo mňa, oprela sa mi chrbtom o brucho a hruď, pozerala by si, hovorila/komentovala si tak pre seba, ako určite zvykneš, a ja by som sa vznášal v unavenom a rozbitom, ale dokonalom polospánkovom svete kde existuje len tma, všade okolo pokojné prázdno, a pri mne ty hrejivá, darujúca mi po kúskoch svoj liečivý hlas, obklopujúca ma svojou vôňou, hladkaná, ukotvujúca ma svojou prítomnosťou do existencie, dávajúca mi možnosť aj v takom stave všetko to (v danej chvíli málo) čo mám sústrediť na teba.
a hodina takej chvíle by ma vyvážila, zladila, odpočinula, viac ako celá táto posraná noc.
a ty by si vedela že akokoľvek mi je, a akýkoľvek vplyv to má na teba, stačí mi dotknúť sa ťa, pohladkať ťa, a to ma zharmonizuje, a to potom znova zharmonizuje teba...
energiudobíjacie perpetum mobile... jednej časti dobíja energiu druhá časť ktorej dobíja energiu prvá časť z energie ktorú jej dobila druhá časť z energie ktorú jej dobila prvá časť.
I was looking back to see
that you were looking back at me
to see me looking back at you.
Na diaľku možno nikdy nebude fungovať dokonale, aj keď sa určite naučíme aby fungovalo omnoho, omnoho lepšie, ale oproti tomu ako má táto mašinka naplno fungovať, dokonale, sebaposilňujúco, keď sú obe jej súčiastky pri sebe... oproti tomu to na diaľku asi vždy bude slabšie. Aj elektrina má cez dlhé káble straty, wifi na dlhú vzdialenosť dátové straty, fyzika, či už obyčajná, alebo metafyzika (aj keď je to vlastne tá istá vec) nepustí, kvalitu spojenia/prenosu energie/dát keď sú obe zariadenia vedľa seba a spojené priamo fyzicky proste neprekoná nič...
Ľúbim ťa, Mesiačik.
("Že si si zasa taký istý že sa ešte vrátim..."
...to si tiež nikdy nebudem vedieť byť, ale nikdy nebudem mať ani inú možnosť než tomu veriť a v to dúfať najviac ako viem, lebo v momente keď tomu veriť prestanem tak stratím dôvod ráno vstať, čokoľvek robiť, existovať.)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára