možno ťa nasierajú aj tie blogy...

 ...idem skúsiť dva-tri dni nepísať ani tie.

teda... "možno"... obviously ťa momentálne nasierajú aj tie blogy

dobrú noc...

 

(Celý album Cult je takto super :) )

myslím na teba stále

 ...aj keď nepíšem blogy.

myslím na teba stále aj vtedy keď na teba nemyslím slovne.

často na teba myslím pocitovo. proste... mám v sebe vedomie že existuješ, a vnímam aký to je pocit. alebo mám v sebe predstavu že si pri mne, a ...ten pocit je najpríjemnejší :)

mám to vo vlnách, mám vlny slovných myšlienok na teba, a potom keď všetky slová napíšem, a už v sebe v tej chvíli žiadne nemám, mám v sebe ten pocit.

často ho mám radšej než tie slovné fázy.

it feels more like just being with you, and focusing on the feeling of being with you, and nothing else.

...wait, hijo de la luna ma dve verzie?

to som si až teraz uvedomil?

toto je tá ktorú mám v pamäti...

Ale páčia sa mi obe.

(Ale klipy majú obe odveci =D)

...dva a pol dňa nie je tak veľa, viem...

 hm, doslova dva a pol dňa momentálne, od soboty o tretej v noci...

...ale pripadá mi hrozne dlho... nechcelo sa mi dneska ani zobudiť...

prvý budík "hm, podriemem ešte do druhého".

druhý budík "hm, podriemem ešte do toho tretieho"

tretí budík "hm, jebem na to, načo byť vôbec hore"

o dve hodiny ma zobudilo že volal šéf z tlačiarne. "hej, mal by som zdvihnúť, nemať úplný sklz do nihilizmu, inak ho budem budúci týždeň ľutovať... ale aj tak ma bude chcieť na štvrtok v noci keď bude mať mesiačik akurát večer pred voľnom, možno sa vtedy ozve, nechcem byť vtedy v práci ak sa ozve."

tak som ešte spal ďalej, asi hodinu.

vyhrala trocha rozumu, zavolal som si na nejakú brigádu na ut, str, štv ktorá by bola kompatibilnejšia časovo. mám na... hm... pred 15timi minútami som si to dohodol, ale očividne som príliš nevnímal, buď stredu alebo štvrtok. myslím že to bol štvrtok. ešte že posielajú tie info smsky deň dopredu. pôjdem si zasa trochu zacvičiť, nejaké sťahovanie.

chýbajú mi tvoje reakcie... tvoj hlas... ty. aj svet bez teba celý hasne. aj moja hlava a duša.

ešte je to len dva a pol dňa... ešte ani poriadne neviem ako dlho ti tieto stavy zvyknú trvať... ešte k tomu keď som ti do neho takto skočil, ktovie čo to s ním spravilo... mám pocit že som ti ten výkyv prehĺbil, lebo si sa najprv v piatok držala, chcela si pokoj, a vytrvalo som otravoval, a chodila si si to pozerať, ale neblokla si si ma, aj si párkrát nakoniec odpísala, aj keď len to "nechce sa mi rozprávať", ale stále si si ma neblokla...

možno by si si ma vydržala nebloknúť celý čas, ak by som v piatok neprišiel. možno by som ti zvládol len ráno napísať dobré ráno (a večer dobrú noc), a ignorovala by si, ale neblokla by si ma.

cink, cink, píše mi známy cez ktorého riešim to mdma.

v priebehu sekundy tá myšlienka, reflex, že si to ty, a potom pozriem na mobil, a to sklamanie že nie, a nasratosť že načo mi to cinká keď to nie si ty...

mňau :(

...dni bez teba ubiehajú tak strašne pomaly a trvajú tak strašne dlho... :(

 ... a keď sa mi podarí tak skoro zaspať, tak sa potom zobudím v strede noci :)

...a keď už som hore takto pekne časovo tematicky, tak...

kedysi som veľa počúval E Nomine. majú pesničku ktorú som nejakú dobu vyhlasoval za svoju znelku =D

Jediná skupina (okej, ešte okrem Rammsteinu), v ktorej mi nevadia nemecké vokály. Lebo nemčina je neskutočne antihudobná tým ako znie (podľa mňa), ale... Do E Nomine hudby sa perfektne jej zvuk hodí :)

Spravili jednu aj že... takú viac oničom, vrámci ich tvorby, ale ten chorál má skvelú melódiu, a už le čisto kvôli nej stojí za to, ako zoskacká zhora dole :)

(Ako veľa vecí, už dlhšie sa mi točilo hlavou že ti ich chcem poslať. Bola by sranda keby si mi na to povedala že ich poznáš, ale... tipujem že nie.)

Ó, okej, teraz ma to zasa poslalo na spomínaciu cestu, a ešte táto sa mi pripomenula:

V nej sa rytmus toho nemeckého vokálu krásne hrá a preplieta s rytmom zvyšku hudby, a tie sláčiky sa mi veľmi páčia, jednoduché, priamočiare, ale majú takú nejakú... silu dobrú :)

O, a v tom videu sú nejaké scény z Casshern, tuším. To bol... Divný film. Vizuálne zaujímavý, a mal skvelý a silný trailer, úplne náhodou som naň narazil a veľmi na mňa zapôsobil, a veľmi som ten film chcel vidieť... A potom som si ho pozrel... a ništ. Film oničom. Trailer skvelý kus umenia =D.

...ale pripomenul mi práve ďalší film čo ide na zoznam O:-)

dobrú noc, mňauko, prebdel som celú sobotnú, tak teraz už zaspávam... :-*

(Prečo majú takmer všetky pesničky taký text že... ach jaj, polovica super a polovica odveci? Mám na nej rád atmosféru, text som doteraz nikdy neriešil, ani teraz keď mi napadla že ti ju pošlem, až kým som ju sem nedal a nevypočul si ju "tvojimi ušami" ktoré veľmi vnímajú texty... Skús si ju vypočuť mojimi, ktoré kašlú na text a len plávajú v tej atmosfére. O:-) )
 

"ja už som zvyknutá..."

 ...a ja v tvojom živote nie som na to aby som pokračoval v tom na to čo si zvyknutá.

a ty v mojom živote nie si na to aby som pokračoval v tom na čo som zvyknutý.

už som ti tú pesničku posielal, a nemám jej text poriadne prečítaný, ale môj pocit z nej je, že je o exploration.

Prvá polovica dokonalá, a potom tam jebne tú slohu o ľútosti a pochybnostiach, nech sa s ňou pojebe. Žiadna ľútosť, žiadne pochybnosti.

A potom sa vráti k tej dokonalosti.

I came to break the wall that rose around you.

...a keby len jeden. ešte ani neviem koľko ich máš, pred ostatnými, sama pred sebou. koľko vrstiev.

(druhý raz to znie že povie "the wall that grows around you". páči sa mi tá variácia. rose/grows.

Nie som tu lebo si myslím že to bude ľahké. Prvé dva dni som si myslel že to bude ľahké. Potom som si uvedomil že nebude, ale už som vedel že to bude worth it.

"Difficulties are how the world is giving us a chance to prove how much we want something."

dokola mi ešte furt napadá...

 ...či teda môžeš lepok/glutén alebo nie. lebo keď sme sa bavili o tých tvojich intoleranciách, spýtal som sa aj na to, ale nemala si žiadnu reakciu, takže mi to implikuje že hej môžeš, ale nie je to istota, tak som si teraz hodil na tanier obalené kura a že trojobal, múka a prézla, môžeš či nie? a hneď mi napadlo že na všetko ostatné si mi explicitne povedala že nemôžeš, čiže to že ku gluténu si sa nevyjadrila, čiže nepovedala že nemôžeš keď si vymenúvavala čo nemôžeš, tak asi preto že môžeš, ale serie ma tá neistota že si to len domýšľam aj keď silno logicky, ale proste chcem nemusieť si domýšľať.

whatever, smažený losos je naprosto dokonalá vec, nejaký šalátik k nemu, a mňam. Ale aj tak chcem vedieť či takýto obaľovaný kurastejk, aha počkaj, slovensky rezeň, žejo, či je na zozname, alebo nie, a len na prírodno... Ako sa kura korení na prírodno keď ho človek rezňuje, aby to nebola nuda? Aha, viem, pokorení, potom rozklepe. Ak netreba rozklepávať tak mám v piči a aspoň trochu ho poklepem nech do neho to korenie poriadne zajebem =D.

Ale akože ten trojobal... ako... why not, ale tiež mi nepripadá nejak extra nutný.

Chinese cuisine! Kura, ryža, želeniny, papriky síce používajú ale zelenú nie, tie ostatné ak som správne pochopil vieš zvládnuť, a v číne sú ešte také že ...silno iné. A aj keby nie, tak chinese mínus papriky.

Lebo akože zeleninové šláty so šunkou alebo lososom sú super, ale žrať to celý život určite nebude super.

Možno si príliš domýšľam ale mám myšlienku že momentálne tvoje jedenie je väčšinu času že okej, whatever, je to potrebné k životu, čo už. Chcelo by to vrátiť ti do neho trochu radosti ("niee! chudnem! že ma to neteší mi pomáha v chudnutí!" okej. whatever. nejdeš celý život chudnúť. skôr či neskôr nastane moment že tešiť sa na jedlo ti prispeje k životnej pohode výrazne. vlastne už možno teraz je taký moment, že tešiť sa na nejaké mňam jedlo by ti výrazne prospelo k životnej pohode/radosti, ale ignoruješ to lebo "whatever, aj tak chudnem".)

blog je podľa mňa dobrý kompromis... je to dobrý kompromis?

 ...ja by som šiel vybuchnúť keby som nemal ako vylievať tieto pocity a myšlienky s aspoň fikciou že ich možno čítaš, ty by si išla vybuchnúť iritáciou keby som nebol bloknuntý a furt ťa nimi otravoval priamo správami...

...takto je to kompromis, ani jeden nejde vybuchnúť.

...teda, dúfam. je to dobrý kompromis?

alebo aj skrz blog sa cítiš nepríjemne že je na teba vyvíjaný tlak?

neviem. ale... myslím že nie. zatiaľ si sa na to nijak nesťažovala, ani náznakom. teda okrem toho že prečo musíš tieto veci len čítať, prečo ich nemôžeš počuť.

no lebo... blog je tu na to aby som mal ilúziu že ti hovorím veci, v momentoch keď nechceš aby som ti hovoril veci. alebo aj vôbec priamo písal veci. plus to čo som ti vravel, čo je veľká časť, byť osamote so svojimi myšlienkami je iné, môžu sa tam točiť koľko chcú a pri každom otočení na nich nájdem niečo nové, lebo sa dokážem sústrediť na ne, lebo inak by som mal problém sa sústrediť na ne, lebo akonáhle mám interakciu s tebou tak všetka moja pozornosť sa sústredí na teba, a dosť ťažko sa mi analyzujú vlastné myšlienky keď všetka kapacita je zameraná na teba.

ja mám tiež svoje chvíle (lol to mi pripomenulo reklamu na jagermeister, "chlapi majú tiež svoje dni", viem ju nájsť?

...neviem ju nájsť :( )

toto sú moje chvíle. zacykliť sa spolu s tými cyklami svojich myšlienok a pocitov, aby som s nimi mohol odjazdiť pár okruhov a sám si poriadne uvedomiť o čom sú.

lebo v akejkoľvek interakcii s tebou všetka moja pozornosť je tvoja, nezostáva mi žiadna na analýzy toho čo vnímam. ale myslím že to nejakým spôsobom poznáš, tiež si v situáciách overwhelmed situáciami samotnými, a potom spätne si postupne rozoberieš... nie že čo sa stalo, a ako si sa cítila, ale čo si myslíš o tom ako si sa cítila. second thoughts.

pratchett je super, hlavne tá jeho séria asi piatich kníh čo je o čarodejniciach.

First thoughts: Thoughts about what's going on

Second thoughts: Thoughts about what you think about your thoughts about what's going on.

Third thoughts: Thoughts about what you think about thoughts about what you think about... you get the point... :)

"Myslel som na teba."

"Áno? Ako veľmi?"

"To čo je v týchto blogoch je asi tak 20% toho ako veľmi."

aby ti prestalo vŕtať hlavou čo spravím s tou heetskou čo som si odložil...

 dám si ju do krabičky Marlboriek ktoré si mi dala a momentálne leží prázdna na stole, tak už nebude prázdna :)

a keď už sme pri tom, teda nie sme, ja som, čo spravím s autobusovými lístkami z ciest za tebou:

nechám ich tam kde sú, v priehradke na občiansky, za občianskym, resp... tam kde bol (keďže ten vypršaný som dal taxikárovi nech ma kľudne žalujú o to že mu nemám ako zaplatiť O:-), a bude tam ten nový, keď sa dokopem si ho zariadiť. a lístky ktoré sú dôkaz a pripomienka že som šiel za tebou budú tam.

tvoja heetska v tvojej krabičke marlboriek sediacej pri váze v ktorej som mal všetky kvety pre teba vedľa ktorých je položených tých pár kvetov ktoré neprežili čakanie a odpadli.

moja.

mesiačik.

tvoj.

polnoc.

až kým ma neodoženieš bejzballkou a celým zvyškom reči tela a tváre, aby som mal istotu že to všetky tvoje časti myslia vážne.

...stále mám na stehne tvoje meno, a vždy ma poteší keď som na vécku a uvidím ho :)

 a okej, toto je teoreticky manipulácia, že ti to hovorím, ale je to zároveň proste myšlienka.

tá manipulatívna časť nie je že som si vymyslel čo ti poviem, lebo proste fakt mi to vždy prebehne hlavou, ale "len" to rozhodnutie že ti poviem že mi to vždy prebehne hlavou.

super fixka, už sú to teraz doslova tri štyri dni, aj keď to rátaš na hodiny, a je tak na 50% sýtosti momentálne.

pripomína mi to jeden oný... meme screenshot vtípek čo mám.

...ale musím ho sem dohodiť skrz to že cez mobil zeditujem tento blog, takže daj mi chvíľku O:-)

...okej, neviem to asi pridať cez mobil, ale bol to rozhovor screenshotnutý z účtu ktorý bol očividne tetovacie štúdio:

On: dobry den mam zaujem

Štúdio: dobrý deň, o čo presne?

On: obrazok, tetovacka, na kozu, hej?

Štúdio: eh, nie, natrvalo, na zvyšok života, ihly do koži

On: necem

XD

...premýšľam ako ma voláš vo svojej hlave... (part 2)

 napadlo mi práve že minimálne dvoma spôsobmi.

nejak ma volá Powder, inak ma volá Jinx.

ako ma volá Powder netuším. ako ma volá Jinx asi tiež netuším, ale pobavila ma myšlienka že možno "dopiče zasa tento jebnutý blázon prečo už konečne nezomre" XD O:-)

...nespýtal som sa ťa na tvoje dojmy a pocity, a furt si to teraz vyčítam

 ...ty si sa spýtala na moje, a bol som tak plný toho všetkého že som na teba vyvalil tú tsunami, vôbec som sa nekrotil, aj preto že si mi vravela že rada čítaš tie moje pridlhé analýzy... :)

...ale ja som sa potom nespýtal na tvoje. nie som si ani úplne istý prečo. viem len že časť bola myšlienka/pocit že keď som sa také spýtal po tom prvom stretku tak sa ti príliš do nejakého vykecávania nechcelo... čo vlastne ani nie je pravda, lebo aj keď si na to najprv reagovala tak neochotne, aj tak sa z toho vyvinul rozhovor kde si nakoniec o svojich dojmoch a pocitoch povedala dosť veľa. ale teraz v piatok... som sa nedostal za tú myšlienku ako neochotne si na tú otázku odo mňa reagovala v prvej chvíli. asi kvôli tej vlastnej dojmovej tsunami, ani som vlastne najprv nevedel akú haldu toho v sebe mám, ale vypustil som kúsok, o ktorom som myslel že je celou pointou, a potom som si všimol že je za ním ďalší väčší kúsok, a vypustil som ten, a potom som si všimol že je za ním ďalší väčší, a tak sa mi opakoval cyklus až som v jednej chvíli zistil že okej, teraz už je to všetko.

a potom už som sa nespýtal na tvoje dojmy a pocity.

a odvtedy ma to veľmi mrzí, z veľa dôvodov, samozrejme. ale jeden z nich momentálne taký... najaktuálnejší je, že by som mal potom tvoje vyjadrenie pocitov a dojmov o tej istej situácie z dvoch rôznych rozpoložení. mám to temné, samozrejme. ale nemám to netemné. bolo by super mať obe.

skúsim sa ťa spýtať nabudúce keď budeme komunikovať, aj keď to už nebude úplne ono, žejo... bolo by to najlepšie keby som od teba mal tie bezprostredné hneď po...

ach jaj.

chcem byť lepší. aj takto ma motivuješ byť lepší, už len svojou prirodzenou existenciou, tým že si aká si. 

a aj (ale ani zďaleka nie len) preto ťa ľúbim.

a vieš čo? tá kniha na ktorú si mi povedala že nevieš či sa máš smiať alebo uraziť že ju počúvam...

 ...mi veľmi výrazne pomohla v jednej veci:

v uvedomení že tie myšlienky na základe ktorých sa na človeka vyserieš a vybehneš na neho... v schopnosti uvedomovať si že nie sú to ani úplne irelevantné blbosti, sú to reálne myšlienky ktoré dávajú zmysel, ale v danej chvíli ich proste cítiš a vyjadríš... obrovsky intenzívnym spôsobom.

ako to s tým rumom. celý čas čo sme boli spolu som mal podobnú myšlienku v hlave, či ťa nemanipulujem, ako veľmi ťa to ovplyvní, či ťa to ovplyvní spôsobom ktorý ti potom spätne bude vadiť, atď atď... preto keď som ho doniesol tak som ti hneď povedal že "nemusíme, ale ak náhodou budeš chcieť tak aby som nemusel znova chodiť k baru"... a... no, to bola trochu výhovorka, nebola tá cesta k baru nič také hrozné, obviously =D, a bola to trochu taká iniciatíva že celý večer predtým sme sa aj o tom rozprávali, a keď som ťa prehováral aby si prišla tak to bolo v tom návrhu na plán že keď už si teda vysadila na dva dni lieky, vlastne presne s tou myšlienkou aby si si mohla prípadne dať cez víkend nejaký drink ak pán M.D. bude mať chuť, tak aspoň nech to nie je úplne zbytočne že si ich vysadila...

a celý čas si vtedy nespomenula žiadny protest typu "vieš že s tým mám problém", a aj celý čas v piatok večer keď si vravela ako to máš s alkoholom si síce vravela ...resp. raz povedala explicitne že si alkoholička, ale potom si viackrát opakovala rôznymi spôsobmi že s tým problém nemáš, lebo okrem cigariet nemáš problém hocičo vysadiť keď sa rozhodneš.

hm, odbehol som trochu od pôvodnej pointy tohto textu...

že tá kniha mi pomohla v tomto veľmi, vnímať že to čo hovoríš v týchto náladách... si stále ty, sú myšlienky čo dávajú zmysel, takže ignorovať ich úplne lebo "má svoj stav" je kokotnosť, ale zároveň... mať existenciálnu paniku z toho že ich povieš spôsobom "si najhorší na svete", je tiež blbosť.

to už som sa postupne učil skúsenosťou, že okej, toto sú tie cykly čo sa ti dejú, a budú sa diať, nie je to koniec sveta, a obom nám viac prospeje keď sa ich naučím zvládať s väčším kľudom, ale skrz skúsenosť to šlo pomalšie, a museli by sme si prejsť ešte niekoľkými takýmito cyklami aby som dosiahol ten level kľudu ktorý mám teraz, ktorý mám vďaka tomu že tá kniha to veľmi pekne napriamo vysvetlila, takže som z toho získal ten druh potvrdenia svojich tušení, aký obvykle potrebujem, a často si ho pýtam od teba, keď ti vravím "myslím že som zacítil toto, zacítil som správne?".

a tak vďaka tomu... už ani ten piatok som až tak veľmi nepanikáril, to rozhodnutie prísť za tebou bolo viac reálne rozhodnutie, že okej, chápem už asi čo sa deje, ale aj tak, alebo práve preto, idem ti dať najavo že som tu, a idem to konečne spraviť správne. nebudem ti písať emocionálne rozjebaný katastrofické scenáre "budem tu a snáď zmrznem", napíšem ti že proste idem, aby som tam bol ak si náhodou rozmyslíš že si ochotná ma vidieť... napadá mi teraz že som to asi nevyjadril úplne správne, napísal som niečo v zmysle "okej, budem tu čakať ak náhodou zmeníš názor", mal som napísať "okej, budem tu čakať do posledného busu ak náhodou zmeníš názor", lebo to bol plán, a keby som ti to napísal tak, aj ty by si vedela že tam nie som úplne deštruktívne a úplne tlakovo, ale tak... ako to nazvať... snáď primerane? proste že ak si stojíš za tým že ma ignoruješ, tak v pohode, pár hodín tam posedím a potom pôjdem domov, žiadne teatrálne zámery zmrznúť tam sa nedejú, lebo nie som v takej panike.

a páčil sa mi ten plán, it felt right, "okej, spravila si krok odo mňa, ja spravím krok k tebe, aby si vedela že ťa ľúbim a že mi na tebe záleží, ale už to nie je donucovací tlak, len proste udržím vzdialenosť medzi nami takú že ak zmeníš názor, aby si to ku mne mala len na jeden jednoduchý krok."

myslím že to ti v živote dosť chýba... lebo si zažila ľudí čo pri prvom náznaku tvojej komplikovanosti zdrhli dopreč. a zažila si ľudí čo pri prvom náznaku že chceš priestor na teba spadli z orbity ako meteorit, drb, výbuch, kráter, hystéria, natlačili sa ti do priestoru a mali v piči čo ty chceš lebo oni chcú svoje a budú ožrato vykrikovať kým to nedosiahnu.

a to sú dva extrémy na opačných stranách spektra. jeden ti dá pokoj, ale zároveň signál že "okej aj tak mi na tebe nezáležalo". druhý ti dá signál že "okej, záleží mu na mne, ale tak sebecky že má v paži čo chcem ja". jeden je "fuck you, i'm gone", druhý je "fuck you i'm not gone because i don't care what you want".

a ja nie som ani jedno z toho, a nechcem byť ani jedno z toho, preto sa snažím nájsť a vyšpekulovať aj sám so svojou vlastnou psychikou nejaký príjemný stred medzi tými dvomi extrémami. "i'm not gone but i care what you want, so the final step is yours". ten meteorit extrém máme za sebou, lebo vtedy som ešte nevedel ovládnuť tú svoju paniku, ten fuck you i'm gone extrém... si nepotrebujem a nechcem skúšať...

...a to všetko ostatné čo sa stalo, keď som bol za tebou v práci prvý raz, druhý raz, chaos vznikol z toho že som tam šiel s plánom urobiť meteorit extrém, ale v poslednej chvíli som sa uvedomil a trošku stiahol, aby si ty mala na výber či ten finálny krok ku mne spravíš alebo nie... akurát to tam nebolo ako pôvodná súčasť plánu, a tak tým že som sa to tam na poslednú chvíľu keď som sa uvedomil pokúsil zaradiť, som spôsobil chaos ktorý bol asi rovnako zlý ako oba tie extrémy...

...ináč aj preto som ťa ten prvý raz nepobozkal, videl som na tvojom pohľade ako ma k tomu ťaháš, ale bola si ponorená v momente, bol som ponorený v momente, chcel som ...mať istotu že máš istotu. že to nie je len "celý moment je nastavený tak že to je ten prirodzený nasledujúci krok, tak ideme s ním".

a tú si mi dala po tom, keď sme si zas písali, že si sa na to viackrát spýtala, a že ti to bolo ľúto, aj potom, keď už si nebola pod vplyvom toho momentu...

(...a potom som to mierne posral tým meteoriticky panickým druhým stretkom :(, lebo som vtedy ešte málo chápal o tom... všetkom, a tak ma tvoje výkyvy ešte hádzali do týchto panických stavov)

ale toto tretie stretko... mám pocit... bolo pre mňa zážitkom že okej, viem nebehať medzi extrémami, viem nebyť v panike, viem spraviť viacmenej taký ten zlatý stred... :)

ale ináč... to je možno trochu škoda, že budem mať potrebu mať takto istotu, lebo... nechať sa viesť momentom vie byť super vec, žejo :). a keď máš svoje manické stavy tak si tak či tak nájdeš niečo to čo som spravil zle, bez ohľadu na to či to bude že sme sa nechali uniesť momentom, alebo niečo iné. pravdupovediac, je... prekvapujúce že si našla len tú jednu vec, a nebol to celý zoznam vecí čo som spravil zle (lebo... keď sa poriadne zamyslím, vždy je z toho zoznam, hromadu vecí robím zle)...

aj keď opäť, ako vravím, ten rum, ako si povedala... bola to pomôcka na uľahčenie situácie, hej, bral som ho aj s tým, ale zároveň že... myslím že aj ty si si toho bola vedomá a tak premýšľala či si dať alebo nie, vedela si že pred tebou stojí pomôcka ktorá mi ale aj tebe uľahčí situáciu, a vedela si akým smerom ju uľahčí a posunie... a myslím, verím, že (aj?) preto si sa rozhodla si ho dať, nie preto že si mala chuť na alkohol po dlhej dobe, ale preto že si mala chuť na to aby to mierne uľahčilo situáciu presne tak ako ju to uľahčilo... ak sa mýlim tak ma oprav, ale mám pocit že tak to bolo, už v tom momente som mal pocit že tak to bolo, to váhanie a rozhodovanie ktoré bolo vidno v tvojej... nielen tvári, proste celkovo, ktoré bolo na tebe vidno, mám pocit, a mal som aj vtedy pocit, že bolo o tomto. nie že wááá alkohol, mňam alkohol, ale že... viem kam ma posunie keď si ho dám... chcem sa tam nechať posunúť? nechcem sa tam nechať posunúť? a ešte za triezvej mysle si sa nakoniec rozhodla že sa tam chceš posunúť. tak som to bral, a tak to stále beriem, aj keď si mi za to potom v noci riadne vypindala, presne kvôli tomu že som vedel na čo je to nástroj, a že presne preto som ti ho dal k dispozícii. 

možno som nemal. celý zvyšok večera by bol asi komplikovanejší, ale zas... možno to čo nasledovalo potom by bolo menej komplikované. a možno nie. možno by sa tvoja manická nálada proste len naplno zavesila na to že bola manipulácia už to že som prišiel, a bolo by to rovnaké, len zavesené na inej výčitke. neviem. si komplikovaná <3, nie je možné takéto veci len tak vedieť a chápať o tebe bez toho aby si ich človek prežil viackrát, vo viacerých variantách, a učil sa skrz ne ako to v tebe funguje.

(práve som dostal záblesk déja-vú o písaní tohto blogu, a záblesk že ťa strašne naserie aj keď si nie som istý prečo (to ten záblesk neobsahoval, vďaka, takmer useless déja-vú!), a tak teraz mám strach postnúť ho...

ale... postnem ho, takmer určite, aj keď ten strach riadne rastie teraz, ale... aký by to malo význam keby som pred tebou schovával takéto veci len preto že sa bojím? teraz by som schoval toto, čo by som schoval nabudúce, kedy a ako by som prestal schovávať? už by sa to len hromadilo. nebudem pred tebou schovávať, ani ty predo mnou neschovávaj. buď na mňa hnusná a nasratá keď potrebuješ a keď to tak cítiš, buď na mňa v každom momente taká ako to cítiš a potrebuješ...)

lebo nie je možné takéto veci len tak vedieť a chápať o tebe bez toho aby si ich človek prežil viackrát, vo viacerých variantách, a učil sa skrz ne ako to v tebe funguje. a jediný spôsob ako sa to dá je úprimnosť v každom momente. jediný spôsob ako to má zmysel je úprimnosť v každom momente. jediný spôsob ako to s tebou chcem je úprimnosť v každom momente.

i'm here for it.

i'm here for You.

...premýšľam ako ma voláš vo svojej hlave...

 ...lebo na badoo som bol Avokádo Podivného Tvaru, na messengeri som obviously menom, viackrát som ti spomínal a seba som pred tebou nazval Midnight... ale myslím že ty si ma ešte nikdy neoslovila menom, žiadnym.

a tak mi vŕta hlavou akým menom ma máš oštítkovaného =D

pre mňa si... hm, okej, to by som asi nemal písať do blogu, lebo aj keď jediný človek čo o ňom vie a má naň link si ty, aj tak je stále prístupný hocikomu, aj keď neviem ako by ho našli, ani keby cielene hľadali, ale aj tak...

...ale aj tak vieš, myslím :)

ale ja neviem pod akým menom ma máš v hlave, a vŕta mi to hlavou už... dlho. a furt tak nejak podvedome čakám na moment kedy ma nejakým, hocijakým, menom oslovíš, aby som konečne zistil O:-)

(edit 2: blázon. to je jediný menupodobný štítok ktorý si na mňa zatiaľ viackrát použila. nie priam v oslovení, ale... nebránil by som sa ani keby si ma tak oslovovala, bolo by to celkom cute, "blázon?", "áno, zlatíčko? :)"
...k čomu ti nikdy neprestanem doplňovať že "tvoj blázon <3". ale to sa stále neráta ako meno.)

(edit: okej, vrámci identifiable information na základe ktorých by tento blog mohol niekto cielene nájsť by som nemal spomenúť ani tie svoje mená... ale... hm... ak bude niekto cielene stalkovaco googliť tak to bude niekto kto pozná teba, a nie mňa, takže moje mená do keywords nedá, takže... nechám ich tam. aspoň zatiaľ, kým mi nepovieš že ich mám dať preč. a keď mi to povieš, tak už to budeš mať aj tak prečítané, takže vtedy už to bude jedno že ich dám preč (alebo že zmažem celý tento príspevok)

(edit 3: nezmažem celý tento príspevok, lebo je cute. ale tie mená dám preč ak budeš chcieť :) )

zaujímavé že pocit ako mi chýbaš teraz nie je príliš rozdielny od toho ako by si mi chýbala keby sme si písali, akurát je intenzívnejší.

 ...a to aj napriek tomu (alebo práve preto?) že ťa začínam vedieť mať pri sebe celkom verne vo svojej hlave. v piatok v noci to bolo super, keď som si robil jedlo, a bola si tam so mnou, a nahlas som "si" komentoval, pre teba :)

ale chýba mi tvoje objatie...

...a furt premýšľam že... hej, vravel som že dám pokoj aj čo sa týka blogov... ale na druhú stranu či tie čítaš alebo nie je tvoja voľba... a zároveň premýšľam že ak ich čítaš, tak čo ti to spôsobuje v tejto nálade...

úplné nič, alebo iritáciu/negatívno, alebo predsalen aj v tejto nálade aspoň trochu pozitívna?

...viem, nemáš ráno čas na pesničky, ale bude sa mi inak točiť v hlave furt že ti ju chcem poslať, už sa tam točí od včerajška rána... má aj skvelý klip, taký tematický :)

 

dobré ráno, ňuf :) . dúfam že budeš mať (aspoň vrámci možností) v pohode deň :)

:')

 0: "You mean we'll all get to live our lives all over again?"

2: "Oh my, yes... [...] Of course, we won't remember anything that's happened..."

0: "What do you say? Wanna go 'round again?" *holds out his hand*

1: "I do" *smiles and takes his hand* 

Vai Vedrai

Fucking hell :)

Prvý raz v živote som si práve pozrel o čom je ten text.

Všetko s tebou sú znamenia if one pays close enough attention. 

interagovať s tebou nie je strata času

 hlavný pro...

viem že som povedal že dám pokoj, a aj písanie blogov nie je úplne že som dal pokoj, ale... čo už so mnou.

...hlavný problém tupých ľudí je že ich tuposť spočíva v tom že kvôli svojej tuposti si neuvedomujú akí sú tupí. hlavná výhoda ktorú mám ja napríklad spočíva v tom že som o kúsok menej tupý, takže mám kapacitu na to uvedomovať si ako hrozne som tupý. ah, ešte dve hodiny v práci, to ....asi práve ubehne najpomalšie, ale už to máš skoro za sebou :)

preto sa pýtam veci, preto si nie som istý svojimi dojmami o ...ničom. ani keď som si istý tým čo cítim z teba a o tebe, tak si nie som istý tým že tá istota dáva zmysel. preto sa tak strašne veľa pýtam.

i would rather embarrass myself by being silly wrong ONCE than keep embarrassing myself by keeping being silly wrong just because i decide i'm sure i'm right.

oné... chcel som ešte niečo?

oné, niečo som ešte chcel.

aha!

včera som mal prvý raz keď som si ťa reálne vedel predstaviť celú celkovo pri sebe. hlas, atmosféru, fyzickú prítomnosť. robil/zohrieval som si jedlo a umýval pri tom riady, a komentoval popritom nahlas veci, lebo vedľa mňa stála moja imaginárna ty ktorá to počúvala, a zabávala sa na tých komentároch, tak ako ja si užívam tie tvoje.

bolo to krásne.

mám ešte hromadu myšlienok a otázok ale sťažovala si sa že "prečo tieto veci musím vždy čítať? prečo mi ich nepovieš (vo chvíli keď mám čas (a náladu) sa im venovať?"

takže tie mám zapísané bokom, na taký čas a takú náladu.

hovoril som ti v piatok čo potrebujem ja aby som ti dal priestor ktorý potrebuješ.

teraz mi tak behá hlavou čo tvoja Jinx potrebuje odo mňa, a ako jej to viem dať zároveň s tým že jej aj dám ten signál a pocit že som tu, aj pre ňu, aj keď ma nechce, ale som tu a budem tu, lebo to potvrdenie toho že mala pravdu že všetci sú napiču, to jej nedám.

Moja PowderJinxMesiačikŇuňo.

Tváriť sa že neexistuješ keď si Jinx, tváriť sa že tvoja Jinx neexistuje... nie je ľahké, vidíš že s tým stále mám problém, ale stále je to ľahké oproti tomu akceptovať ju. Myslím že aj tebe. Mne rozhodne. Chcem nájsť a nájdem lepší spôsob ako sa s ňou vyrovnať, lebo si to ty, sú to tvoje myšlienky, neskutočne intenzívne, ale sú tvoje, patria k tebe.

Neľúbim Powder.

Ľúbim celú teba, celú JinxPowder. Nemôžem a nechcem sa tváriť že polovica z teba neexistuje. Ale neviem zatiaľ ako to vysvetliť/ukázať Jinx.

Možno sa to ani nedá, neviem. možno ani ty nevieš... vieš? Neviem. Ale neprestanem nikdy skúšať.

Vieš že reálna ty si oboje, To mi dáva vieru, nádej. Si schopná vnímať sa ako celok, a tým mi dávaš povolenie aby som ťa aj ja vnímal ako celok. 

Vieš že si oboje.

Si zvyknutá že ľudia jednu polovicu ignorujú obvykle v tom najlepšom prípade, že si zvykli.

I'm me.

Vnímam z teba všetko čo dokážem, nejdem z teba ignorovať nič len preto že by to bolo ľahšie.

Už som ti niekedy povedal že ťa ľúbim? :)

Powderjinx, Jinxpowder. Same difference. Same thing. 

I can't ignore parts of you just because it's easier. I won't. I'm not willing to, able to.

Ľúbim ťa celú so všetkým čo si a so všetkým čo to znamená a so všetkým čo to spôsobuje.

"myslis si ze som tak sprosta a neviem ze mnou manipulujes cely cas?"

myslíš si že som tak sprostý že neviem že ty so mnou tiež?

myslíš že som tak sprostý že z toho nevidím kam sa ma snažíš domanipulovať, a že z toho neviem vyčíťať čo chceš a potrebuješ, po čom túžiš?

nie som tvoj dokonalý hneď, nemám ako byť, nemá nikto ako byť.

ale viem už po čom vš... nie všetky, určite máš nejaké ďalšie... ale viem už po čom obe tvoje hlavné časti túžia a viem že tým chcem byť.

Neviem ešte (a možno nebudem vedieť nikdy) ako to jednej z nich ukázať. Mal by som asi dopozerať Arcane. 

Mám také podozrenie že... Jinx likes to be abused because it validates her. "Be cruel to me, don't give a shit, that's how I believe you're genuine."

I want another way. I will keep looking for another way.

Forever.

And I will learn, am already learning, that

the end is never the end is never the end is never....

oh vidíš, ďalšia vec na zoznam, Stanley Parable.

I'm not gonna let you stop me from giving you what you long for so much.

Watch.

(Posledné tri blogy robia iniciálkami VAI.
Okej, maj vai.

"Does this path have a heart?"

"Yes. Yes, it fuckin does. It's the only one that does."

ach jaj, zasa výmaz messengeru :(

 ...okej, dám ti aspoň ten pracovný víkend pokoj...

aj tak som ti už povedal a vyjadril celú svoju citovú a myšlienkovú tsunami momentálnu. 

Viem že to volajú split, ale mne na to omnoho viac sedí slovo flip. Ako minca. One side, flip, other side.

 "myslis si ze som tak sprosta a neviem ze mnou manipulujes cely cas?"

hm.

skôr myslím že som tak sprostý že mi nedošlo ako ťažko sa ti verí že by ťa niekto mohol mať naozaj rád, nie to ešte takto veľmi. a to mi mohlo dôjsť, vedel som už všetko čo som potreboval aby mi to došlo...

a kvôli tomu že mi to nedošlo mi ani nedošlo že keď toho na teba vyvalím naraz takúto hromadu, tak ťa to preklopí do temnej kráľovnej... teda, ak to bolo tým. možno si sa proste prirodzene vrátila do nálady v ktorej si bola ráno, rovnako ako ja idem do svojich overthinkov keď som osamote... neviem.

"well, dufam ze si si to chytanie mna uzil dosytosti"

well, myslím že veľmi presne vieš, lebo prinajmenšom v danej chvíli a ešte pár hodín po, ti bolo rovnako príjemné ako mne.

"a uz ma nechaj spat a existovat !"

preto to teraz píšem do blogu.

"poviem dam si kofolu a tento dojde s rumom"

hej, mohol som sa spýtať miesto toho aby som ho pred teba postavil rovno, to je pravda. premýšľal som nad tým celú dobu cesty k baru a naspäť. bolo by férovejšie spýtať sa, máš pravdu.

"a manipulacie typu vydierania nech idem von si tiez strc do prdele"

myslíš že si tak sprostá že nedokážeš mať v piči a neprísť, keď budeš mať naozaj v piči?

lebo ja sa, priznám sa, spolieham na to že nie si. že to dokážeš. že kým máš v sebe boj, tak ho viem nakloniť na jednu alebo druhú stranu. ale keď v sebe nebudeš mať boj, keď budeš mať v sebe jednoznačné jasno, tak s tým nič čo spravím nepohne nijako.

a preto radšej vždy prídem, lebo ak to raz bude tak, že budeš mať sama so sebou istotu, tak nebude záležať na tom či som prišiel alebo nie.

Ale všetko myšlienky ktoré dávajú zmysel, keby som bol na tvojom mieste, toto by boli moje "paranoje", či už tichšie alebo hlasnejšie. Všetko veci čo by mi napadli v tých chvíľach po, keď by som mal čas premýšľať.

Tá intenzita v ktorej napadajú tebe... Tú neviem ako by som zniesol.

(Budem to volať flip lebo mi to proste sedí viac)

Chcel by som vedieť či ťa fliplo niečo konkrétne v tej halde čo som napísal, nejaká konkrétna veta/detail na ktoré si sa zavesila, alebo to že toho bola taká halda že si prestala byť schopná tomu veriť, alebo sa ti proste vrátila tá nálada ktorú si mala pred tým ako som prišiel...

(Hm. Jedného dňa asi príde moment kedy tento blog sa stane pre teba dôvodom na flip. To bude ...komplikovaný moment. Mal by som tieto texty ukladať nech ho v tom momente môžem celý okamžite zmazať, keďže mi v ňom asi povieš že to mám spraviť. Nech o tie texty potom neprídem, nech ti ich môžem neskôr dať. Ak budeš chcieť.)

((Mám rád že tu viem nastaviť dátum a čas pridania, že to môžem nastaviť na 7:30, aby ťa to nevytočilo ešte viac ak sa to tu objaví teraz o štvrtej a ak by si si to tu pozrela ešte teraz. Možno by som mal nastaviť ešte neskorší čas, nech to v tebe nebuble potom počas práce, ale to by som zas riskoval že v tebe bude bublať pocit že som na teba nijak nereagoval takže som určite kokot...

Nechám 7:30, nie si z cukru, aj keď vieš byť riadne sladká :) 

Akurát ma mrzí že ti nebolo dopriate s tým príjemným pocitom aj zaspať aj sa zobudiť, a budem teraz premýšľať ako veľmi to bola moja vina tým aký vodopád som na teba vypustil.

Ale teda... ak to bolo tým množstvom... Vitaj v mojej hlave. A to je ešte pár vecí ktoré som chcel napísať ale nenapísal, lebo som si presne povedal že už je toho aj tak halda, a tie veci môžu počkať.

Ale bolo to tak 90% z mojich myšlienkových pochodov.) 

Spali sme nakoniec zhruba rovnako dlho :)

 Ale ty o hoďku viac :)

Mám v sebe veľké, dlhé, "mňiaaaaaaauuuuk <3".

Predstavujem si (neboj, nikam nejdem, len si predstavujem) taký moment, nebola by to prepadovka, vedela by si, nebol by to stres, čakal by som vonku keď by si vyšla na pauzu zapáliť si, usmial by som sa na teba a vložil do toho všetku tú žiaru z toho ako rád ťa aj len na chvíľku vidím, ty by si sa usmiala lebo by si si spomenula že "aha, hej, ľúbi ma", chvíľku by som tak stál, čakal kým si nastavíš a zapneš iqos, a potom by som si ťa pomaličky pritúlil, a celý čas čo by si fajčila by som si ťa držal pritúlenú, a s každým hlbokým nádychom by som v sebe spravil priestor aby si do mňa vydýchla svoje napätia a frustrácie a čokoľvek čo v sebe nechceš mať, a ja by som to do seba nadýchol, a s každým výdychom by som do teba vydýchol nežné pokojné hrejivo a ty by si ho do seba vdýchla, a šepkal by som ti mňau, a že ťa rád vidím, a že už máš polovicu za sebou... A ty by si mi vravela čokoľvek by si potrebovala dostať von, alebo len proste bola, a kúpala sa v tom hrejive.

Dofajčila by si, pohladil by som ťa ešte raz po vlasoch, a veril/dúfal/vedel že som ti dodal trochu extra energie na zvládnutie tej druhej polovice, a bol by som šťastný že som ti bol pozitívnym elementom, že som spravil to na čo existujem...

(Cyklické dýchanie... viem že niečo sa tak oficiálne volá, a že to nie je toto, ale ja tak volám toto, lebo sa mi to k tomu hodí a je to taký pocit... Aj že naraz nadychujeme a vydychujeme, aj že keď jeden vydychuje, ten druhý  nadychuje... Nemám ešte preskúmané aký presne je medzi tým rozdiel, len nedávno som si (pri sammym =D) uvedomil že to existuje a niečo robí s tokmi energie, mám len takú hmlistú predstavu že čo... Chcel by som to s tebou podrobne preskúmať a počuť ako to vnímaš ty a povedať ti ako to vnímam ja...)

Myšlienky mi nestíhajú s myšlienkami

Asi to poznáš. Keď už si ich ani v hlave nestíhaš ani poriadne začať, prebehne ti prvých pár slov prvej vety myšlienky, a za nimi nasleduje prvých pár slov prvej vety ďalších dvoch...

"...som myslela že si nad vecou."

Tož v prvom rade nie si vec. V druhom rade, chvíľami som z rôznych dôvodov bol. Chvíľami. Ale... inak nie. Akurát som od začiatku čo sme si začali písať nie tak úplne veril že sa to fakt deje a že si fakt reálna osoba. Neviem. Alebo proste úplne naopak, bol som v tom úplne ponorený, tak že zámerne nevnímal a nepripúšťal si existenciu ničoho iného okrem toho úžasna čo sa s tebou dialo, vždy keď sa dialo...?

...deje? Neviem si pomôcť, ale... čím bližšie som pri tebe tým menej mi toho chýba. Keď si píšeme, chýba mi počuť tvoj hlas a byť pri tebe. Keď si voláme, chýba mi byť pri tebe. Tie dva razy čo sme boli spolu, prvý raz mi chýbalo aby tebe bolo teplo. Druhý raz mi chýbalo aby tebe bolo teplo a aby som bol triezvy.

Ale keď už som to spomenul, tak technicky vzaté, ty si zažila mňa aj triezveho aj pod vplyvom, a ja som si teba zažil aj triezvy aj pod vplyvom. Ale ty si zatiaľ vždy bola pod vplyvom (neurolu).

Poď nás ešte zažiť oboch pod vplyvom ničoho len seba navzájom...

Lebo aj tak... aj to (kvôli mne :( ) napiču spolu bolo stále lepšie ako hromada iných super s inými ľuďmi... či nie? Pre mňa áno. A neviem sa zbaviť pocitu a dúfania že pre teba tiež.

Obaja v sebe máme komplikované búrky, ktoré keď sa k sebe priblížia, tak... sa vedia nejak magicky usporiadať a zharmonizovať do... možno nie priam kľudu, zatiaľ, teda... aj kľudu, chvíľami, štvrtok bol dokonalosť (aj keď som ťa mal pobozkať už vtedy :( ), ale... proste... keď sme pri sebe a nie sme zacyklení každý v tom svojom, tak sa medzi nami dejú krásne veci. Keď sa ty nebojíš "zaťažovať ma negativitami", alebo aspoň keď zavnímam a vytiahnem z teba čo je tá negativita ktorú som zacítil (ako keď ti vtedy zhasla nálada keď mala ísť babka preč a nakoniec nešla), tak si ich od teba viem vziať, zmeniť im farbu/frekvenciu na niečo pekné, a tú ti dať naspäť, sama si to povedala. Lebo na to tu som pre teba. A hej, keď som zacyklený vo svojich blbostičkách, či už pozitívnych alebo negatívnych, tak som menej vnímavý a ťažšie sa mi zaregistruje že aha počkať, v Lune sa deje niečo čo z nej treba vytiahnuť von...

Ale to sa ináč nie je čo diviť, veď väčšinu života trénuješ aby na tebe nebolo vidno čo sa v tebe deje, nemám šancu po... koľko? Mesiaci a pol (textovej a hlasovej komunikácie)? Byť naladený na tvoje poker faces tak dobre aby som si hneď všimol... Preto som ti aj vravel a budem ti hovoriť že zaťažuj ma, na to tu pre teba som, keď potrebuješ dať von negativitu, tak ju daj von, ja ju prijmem, skonvertujem ju na nehu a dám ti ju naspäť tak. A bude to fungovať, a bude to omnoho lepšie ako keď sa snažíš "nezaťažovať" negativitou až kým ti sily stačia, a potom keď už nestačia tak sa pretrhne celá priehrada, alebo sa rozosmutníš že som nevidel za tvoj dekádami vytrénovaný poker face...

Proste som... tiež človek so svojimi náladami, horšími a lepšími, viac či menej vnímavými, ale toto ti viem zaručiť, nie sľúbiť, nie odprisahať, ale zaručiť, lebo to je proste prirodzený mechanizmus mojej povahy, v momente keď viem že je ti blbo alebo smutno alebo proste nejak negatívne, tak všetko moje ide bokom a tvoja osobná čistička energie je k dispozícii.

...a zo strašne sebeckých dôvodov potrebujem toto pre teba robiť, formou počúvacou, rozprávacou, túliacou, hladkacou, inak sa budem cítiť neúplný s dierou v duši, bez dôvodu existovať a s ľútosťou do konca života,

(...tento text som z tých bordelov vo svojej hlave vyťahoval a skladal dve hodiny)

7:13 za cca 17 minút vstávaš...?

dúfam že sa ti podarilo tých 5 hodín spánku, ňuf 

<3

2022-11-22 03:33

(4:12
Neviem nájsť žiadnu dobrú pesničku na dobré ráno... :( Ale spomenul som si na jednu super potom na večer :) 

Každopádne, prajem dobré ráno, Moň, a vrámci možností čo najpohodovejší deň. :) ) 

1:31

"Aktivní před 5 min."

Ok, nejdem cinkať, aj keď "...a potom to vytočenie je ďalší bonusový dôvod" je dosť možno dosť divná správa na záver dňa, ale kým bude messenger ukazovať predlžujúcu sa dobu neaktivity tak nebudem rušiť v snahe zaspať.

Nahrám ti ASMR? O:-) 

Jéj, vidíš... fakt by som mohol, spomenul som si práve na takú... uvoľňovaciu techniku pre hyperaktívne mysle. Vedel by som ti na jej základe nahrať akoby vedenú meditáciu... Aj sama osebe technika by... hm, neviem či by zabrala, ale za pokus by to stálo... A ak ti môj hlas napriek všetkému stále vie byť aspoň trochu príjemný, tak... by to za pokus stálo...

1:36

"Aktivní před 10 min."

Nikdy som poriadne nepreskúmal ako vlastne toto meranie aktivity funguje. Je to posledná aktivita na messengeri, alebo na mobile všeobecne? Alebo len v messengeri? Snažíš sa zaspať a možno sa to aj začína dariť, alebo browsuješ tiktokom?

...a prečo je to srdiečko vo FB reakciách na príspevky nazvaté "Super"? To bol kerého blbca nápad?

Nie že by som mal potrebu ťa špehovať... ehm... no nie, nemám, len by bolo príjemné vedieť ktoré z toho to je, že by som vedel či tým že ti napíšem budem rušiť, alebo ti len robiť spoločnosť =D

1:43

"Aktivní před 17 min."

1:47

"Aktivní před 21 min."

Idem optimisticky veriť že sa darí/podarilo.

1:52

:) snáď.

A ináč, och bože, "Tuna salad Exotic" konzerva je takýýýýý hnus. 140g pičovín starostlivo vybratých a skombinovaných a vyladených aby čo najviac zničili tých 40g skvelého tuniakového mäsa.

1:57

"Aktivní před 31 min."

For the most part the "last active" notification for a given Facebook user in Facebook Messenger is totally bogus/irrelevant. I've researched this topic out of simple curiosity.

See link: https://m.facebook.com/help/community/question/4165313485437/?see_all=1

Well... shit.

2:05

Nevadí. Či už spíš, alebo sa snažíš, alebo čakáš na ďalší moment kedy sa pokúsiš, v hociktorej z tých troch situácií by som bol (ďalším) rušivým elementom.

2:12

Počkaj, laktózová a histamínová netolerancia, okej. Glutén? Ten môžeš?

Prosímnechhej, prosímnechhej, prosímnechhej. Lebo bezlaktózové mlieko v pečení, a veciach, to sa ešte dá, ale glutén je vo všetkom ten rozdiel medzi tým či to chutí a správa sa ako tá reálna vec, alebo ako... hm... vlastne to ani neviem popísať.

2:23

"Aktivní před 57 min."

Hej, mozog, už som si prečítal a už aj pred tým som vedel že do veľkej miery mi to číslo nie je užitočné merítko, ale nemám k dispozícii nič iné, tak sklapni XD

Aaanyways... vedela si že páleniu žáhy sa odborne vraví "pyróza"? Ja nie, a keď som si to prvý raz prečítal, v zozname príznakov histamínovej netolerancie, v kategórii gastrointestinálnych, hneď za hnačkou... Akože tebe som to teraz povedal v úplne opačnej postupnosti, ale predstav si že to čítaš proste, tráviace a črevné príznaky: hnačka, pyróza...

...že nie je úplne odveci že som začal premýšľať že či to je akože stolica ktorá je ako pyré, a že prečo sa to tiež neráta pod hnačku...? O:-)

...počkaj, takže keď si si vtedy robila kakavko, tak s akým mliekom? Delakto, či nejakým kokosovým, či almond, či akým?

2:40

Okej, koniec čítania o histamínovej intolerancii. Stránky čo som našiel sa delia na dva druhy: tie čo obsahujú zoznamy čo nejesť, na ktorých sa nachádza prakticky všetko, a tie čo vravia  že tie zoznamy sú viacmenej odveci lebo každý je viacmenej individuálny. Gotta love the internet. Keby sa mi chcelo ešte chvíľku pohrabať určite niekde nájdem aj že je to celé výmysel a (v druhej vete tej istej stránky) spôsobené ožiarením z černobyľu.

Každopádne väčšina sa zhoduje že ju vie triggernúť stres, to by ma zaujímalo odkedy ju máš, resp. aj keby ju len stres triggeroval tak asi prakticky od narodenia, žejo :(

03:03

Idem spať.

3:19

Ešte stále tu sedím nad týmto otvoreným blogom a ...ani neviem či sa to dá nazvať premýšľanie. Sedím a plávajú mnou veci.

(Nechápem ako dokážu ľudia na zapaľovači nechať tú nálepku s čiarovým kódom, ako to že im nezavadzia aj hmatovo aj vizuálne... =D O:-) )

boha kokot tupy zasa ta ista chyba

 Mal som ist rovno k tebe, preco som nesiel rovno k tebe? Lebo mi to pride stale hrozne invazivne, ako keby na tom este zalezalo v takomto momente, dopaze pice sakra kokot som.... 

"Námestník má dovolenku"

 No super, dopiče... Som volal so šéfom z tlačiarne že prečo mi neprišli peniaze, a to mi povedal ako dôvod, hlavne že keď ja dám vedieť, ešte aj dopredu, aspoň deň, že nejaký deň nemôžem, tak och och, prečo im toto robím, čo majú teraz robiť...

...ale to že ja toto jediné potrebujem, že proste aby tých trápnych pár eur chodilo tak ako podľa dohody má, to má každý v piči lebo Pán Vrchný má dovolenku, to nikoho netrápi...

Tak to bol aspoň ten finálny kick že som sa ozval na tú pozíciu pickera. Síce trošku divná pracovná doba, po nociach, myslel/dúfal som že to bude cez deň, ale inak to... nie dokonale, ale celkom použiteľne sedí s tvojim krátkym-dlhým:

(odstavec príliš konkrétnych informácií dodatočne vycenzúrovaný)

Mala by si aj čas na svoj klídek, aj ...och, okej, musím si to ísť hodiť nejak do tabuľky lebo... och...

(tabuľka dodatočne vycenzúrovaná)

...okej, stále sa mi z toho ťažko vysomáruje, a hlavne by to potrebovalo aj tvoj input, že ktoré spárovanie týždňov ti dáva viac zmysel, asi ťažko si budem vedieť z prsta vycucať čo si o tom myslíš ty...

Dobrú noc

 

Pri tejto by som ťa rád uhladkal ku spánku :)

Dobrú noc, Mesiačik :-*

(Mama pozerá Jak Vytrhnout Velrybě stoličku... Jeden z filmov na ktorý si sám od seba nikdy nespomeniem, ale patrí do kategórie "vianočných" pre mňa. Zaujímalo by ma aké máš v tej kategórii ty. A tak všeobecne, čo pre teba znamenajú vianoce, myšlienkovo, atmosféricky... Je mi jasné že ...ako väčšina vecí súvisiacich s tvojou rodinou to bude komplikované klbko vecí... prinajlepšom... Ale aj tak. Resp. možno práve pre to.

Hm. Zas sa mi dnes nechce premýšľať. Na to aby som mal v sebe bez teba pokoj v sebe potrebujem mať dosť prázdno.

Ale mám tu chvíľami závany tvojej vône, neviem či reálne, alebo sú to momenty čuchových halucinácii, alebo spomienok. Pred napísaním tejto vety jeden, počas písania tejto vety druhý.

Idem spať, snáď sa mi o tebe bude snívať. Sny s tebou sú super :) )

Hm, I guess I shouldn't be surprised that you blocked my number when I told you I will call :)

 

Tak som aspoň cinkol tri razy :) O dvanástej :).

Pekné kombo číselok, if I may say so :).

Našiel som potom včera ešte subreddit, že https://www.reddit.com/r/BPDlovedones/ , tak som si tak browsoval, čítal, plný varovaní. Premýšľal som chvíľu že tam napíšem post, niečo s nadpisom "Trying to date a person with BPD, any advice?", a začínal by že "Well... as I'm reading the stuff here, many people will probably want to tell me 'don't'. For those I would like to say: thank you for your concern, I don't care, I've already decided."

A potom by pokračoval... otázkami ktoré by som najradšej dal tebe, a tak som to odkladal, a len si tam trochu viac čítal, a nakoniec som tam nepostol, lebo... to sú proste otázky na teba. A na mnoho z nich asi ani časom nebudem potrebovať slovnú odpoveď.

Ale našiel som tam rozdelenie subtypov, a vyzerá to, aspoň podľa toho čo zatiaľ smerom ku mne robíš, že si ten Quiet subtype - turns anger and negativity inwards. Myslím že to sú tieto tvoje stiahnutia sa.

A asi bola chyba keď si napísala "robím si menší odstup:)", tak to nechať tak, a nechať ťa si ten menší odstup robiť, ako o tom teraz premýšľam tak mi vychádza že si mi tým oznamom chcela dať šancu nedovoliť ti si ten odstup robiť, a že keby som vtedy vykročil k tebe, že "prečo?" a "nerob si ho, ňufko, veď nám bolo tak pekne teraz keď si si ho nerobila", a podobne, tak... By z neho nevznikol takýto veľký, fb výmazový číslo blokujúci atď.

Alebo by možno aj tak vznikol, ale bol by kratší ako ten čo bude teraz... To sa overuje ťažko, žejo. To sa budem musieť spýtať, lebo zisťovať to čisto experimentálne by bola záležitosť na niekoľko cyklov, a ...to sa mi až tak nepáči.

Našiel som tam ešte myšlienku ktorá znie že dáva zmysel, a tiež prispieva k tomu že mi tieto oscilácie viac dávajú zmysel: "two main fears fighting - fear of abandonment, and fear of envelopment".

Zaujímalo by ma kedy bývalý začal s tou kompulzívnou permanentnou kontrolou teba - čo robíš, kde si, atď. Či to začal robiť rám od seba, lebo narcis, alebo časom po tom čo si tiež zažil pár takýchto cyklov, a vyvinul si to ako spôsob dávať ti najavo že ťa chce a si jeho... Ako prevenciu proti tomu že keď ti dá príliš dlhú chvíľu času byť sama so svojimi myšlienkami, tak si začneš robiť mierny odstup, a že keď ta nechá, tak z toho vznikne plný ...budem to volať (možno, ak si zapamätám) odstupový cyklus.

Chýbaš mi. Chýba mi ako super sa vieme rozprávať, a chýba mi ten pocit tvojej prítomnosti, aj nadiaľku, aj keď si zrovna v tej chvíli nepíšeme, to vedomie v hlave že tam si a že ti môžem hocikedy niečo napísať, a dostanem na to tvoju reakciu.

Ale darí sa mi to zvládať lepšie, teraz keď už lepšie chápem že to je proste súčasť cyklu. A tak nejak som to pochopil čisto z teba, to že som si potom prečítal že aha, proste takéto sú tie cykly, akože, to trochu pomohlo, že mi to potvrdilo že okej, nie je to len moje nádejné domýšľanie si, ale bol som si dosť istý už predtým.

A vlastne mi došlo že o tom sú tie tvoje "čo si ticho", alebo "čo si taký strohý", lebo tie si mi napísala keď som bez "varovania" alebo oznamu dôvodu začal byť trochu iný. Pre teba to bol asi dosť silný signál na základe ktorého ti začalo behať hlavou že čo sa stalo, či som sa práve rozhodol že ťa mám v paži, alebo niečo také. Vlastne včera asi to bol presne moment keď si si začala robiť odstup, síce som ti potom povedal že robím a papám večeru, ale to už bolo neskoro, lebo sa ti ten myšlienkový proces zapol. A viem že mnohokrát predtým, keď som šiel chvíľu niečo robiť že nebudem písať, tak som ti vždy povedal dopredu, a vtedy v tebe toto nevzniklo. Sranda, hovoril som ti to preto lebo viem ako ja viem byť nervózny keď zrazu na druhej strane nastane (väčšie) ticho, a aj keď je mi jasné že to bude nejaký normálny dôvod, vždy tam mám aspoň kúsok paranoidnej nervozity, a tak som ti oznamoval dopredu, aby si tam taký pocit paranoidnej nervozity nemusela mať tiež.

A vždy keď si mi to napísala tak ma zaskočila tá zmena tónu, že "čo sa stalo, veď sa nič nestalo, prečo z tej otázky ide taký chlad?". Napadá mi teraz že... well, že to je ten istý dojem čo ty dostaneš a zaskočí ťa, predtým ako sa to spýtaš? "Čo sa stalo, veď sa nič nestalo, prečo je zrazu ticho/taký strohý?"

Väčšina tých ľudí na tom subreddite nedostala dopredu varovanie od človeka. Mne prišlo dlho zvláštne že to máš takto picnuté rovno v profiloch všade, aby to bola jedna z prvých vecí čo sa ľudia dozvedia... Ale teraz postupne ako tú poruchu pomaličky viac a viac chápem, tak aj to viac a viac chápem. Že nielen že je to férové dať ľuďom vedieť hneď, ale je aj potrebné dať ľuďom vedieť hneď, ak chceš mať aspoň nejakú šancu vytvoriť s nimi nejaký fungujúci vzťah (akéhokoľvek druhu).

A mal som sa ešte včera spýtať že čo babka, ako to s ňou pokračuje, ako znáša že si na ňu v piatok v noci vybehla... To mi potom napadlo až oneskorene, a to ma mrzí.

No jo, ňuf. 

Oh wait, instagram mi tvrdí o tvojom profile že neexistuje ani. Čiže tam som dostal explicitný blok, lebo nemyslím že ten si si priam vymazala.

Škoda. Aj keď teda nič som tam nevidel, čo sa týka príspevkov, ale... tak.

Škoda, myslím že by bolo ...dobré/užitočné keby si mala jednostrannú cestu komunikácie, aspoň tie updaty o tom ako sa ti vyvíja nálada, nejakým spôsobom na ktorý nemám ako odpovedať, keďže inak vždy skôr či neskôr vyhrá pokušenie sa ti ozvať. Ale zatiaľ aj vtedy keď si si nechcela písať, ale aspoň som videl tie zmeny avatarov a fb storky, bol to pekný pocit, mať aspoň trošku niečo, veľmi zhruba info o tom ako ti zrovna je.

Idem... hm, čo idem.

Well, asi robiť to čo som robil predtým ako som ťa spoznal. Takzvaný čakací režim. Killing time until something/someone happens that's actually worth attention and caring. Akurát teraz s bonusom, že už viem čo to something/someone worth attention and caring is - you :)

Hm, zasa výmaz FB

 ...práve mi napadlo že si možno potrebuješ otestovať či to včera v noci fakt bol tak trochu skrat, alebo či sa ukáže že mám v povahe robiť také scény furt. A to by som sa vôbec nedivil, že si také potrebuješ otestovať.

Ale ty sa zas nemôžeš diviť mne, pri tom ako si mi vysvetľovala tie svoje flipy pováh/nálad, že si budem potrebovať viacnásobne overiť že toto nebol nejaký taký flip, a že to budeš stále myslieť tak isto, vo viacerých náladách a rozpoloženiach.

Každopádne vravím, už to nebude vo forme takých scén, nemám vôbec chuť ťa vyčerpávať a ochorievať takými, a ... úprimne, nemám ani príliš chuť seba tým vyčerpávať a ochorievať. Lebo aj keď si aj priznala, a aj dala najavo v tom aká si na mňa dnes bola, a ako sme sa super rozprávali po tom čo sme si to vysvetlili, aj keď ti to teda imponuje (prinajmenšom odo mňa), tak nám to neprospieva.

A ak ti odo mňa imponujú také epické scénické gestá, lebo ma máš rada, tak by ti snáď mohli aj menej hysterické, elegantnejšie, aspoň kým ma budeš mať rada.

A keď mi jedného dňa porozprávaš v reálnom čase ako sa ti ten flip deje, keď sa ti zrovna bude diať, to bude... fascinujúci deň.

Aj keď... sa to možno nebude dať, lebo sa zdá že to súvisí aj s mojou prítomnosťou a komunikáciou... Keď som pri tebe a rozprávame sa, tak ožije a do popredia sa dostane Powder, a potom keď nie som pri tebe, a chvíľu sa nerozprávame, tak sa do popredia vyderie Temná Ochrankyňa, takže to by si musela byť sama a nahrávať o tom procese poznámky... hm.

Ktovie, možno sa mi podarí ťa niekedy na také uprosiť O:-)

"robím si mierny odstup:)"

Tak si sprav. Vyčerpali sme sa veľmi tými mojimi borderline hysterickými výstupmi, potrebujeme si trochu dobiť energiu. Dúfal som že si ju dobijeme spoločne, príjemnom, aj preto som ťa sem dnes volal, ale ak na to potrebuješ pár dní mierneho odstupu, okej. To vlastne bolo asi naivné, myslieť si že po rokoch čo si zvyknutá regenerovať sa týmto uzavretím sa a odizolovaním sa, že by si hneď takto skoro zvolila na regeneráciu úplne opačný postup. A keď si odpočinieš, tak tu pre teba stále budem, ako vždy :)

Ale zajtra ti zavolám, lebo aj minule keď sa ti toto stalo, tak si aj tak potom bola ešte extra naštvatá/smutná že som sa ti ani len nepokúsil ozvať. Takže aby si vedela že tu stále som, že mi na tebe stále záleží, aby o tom mala info aj Jinx, tak ti zajtra zavolám, ňuf :)

Hm, a snáď si spomeniem porozprávať ti o jednom roky roky roky sa mi opakujúcom sne, ktorý sa mi teraz vybavil. Neviem ako veľmi je k veci, ale aspoň tak povrchne mi pripomína tieto tvoje oscilácie blízkosti voči mne, som zvedavý čo naň povieš.

P.S. Už párkrát mi pri tebe napadol HIM. Poznáš? Kedysi som na nich strašne fičal =D

(Hrozne spravené to video, jak PowerPoint prezentácia zo základnej školy, "čím viac stupídnych efektov, tým viac je to cool!" =D)

tretí update na fb story... still feels like i'm not wrong enough to stop

 

Your decision

 Pozerám dokola tie dve veci čo si si dala do fb príbehu...

...a vôbec to nevyzerá ako... rozhodnutie s ktorým si spokojná.

Namýšľam si? Domýšľam si zle? Je toto súčasť toho procesu, ktorým sa zmieruješ s nejakým rozhodnutím? Aj keby áno... to že musíš mať proces na zmierenie sa... nehovorí o tom rozhodnutí príliš sebaisté veci.

Možno je to "len" to že... to nebolo ľahké rozhodnutie, a tak aj keď si si istá, you need to go through the process of mourning of all you decided to not have... A možno je to zasa tvoja utekajúca stránka ktorá sa bojí toho že by jej bolo dobre.

Lebo si myslíš že si to nezaslúžiš, (a)lebo neveríš že by to tak naozaj mohlo byť, (a)lebo všetko čo nie je bolesť a temnota a prázdno je ti tak veľmi neznáme že ťa to desí so much...

Poprosila si ma aby som ťa nepresviedčal, aby som to akceptoval... Ale povedala si aj že si ma blokneš keď to bude finálne...

(Prosím neblokuj si ma, nech aspoň vidím zmeny avatarov a čo dáš do toho fb story. Som veľmi vďačný za to, že si si ma neblokla (zatiaľ). A ak to aj naozaj bolo finálne rozhodnutie... Nechaj mi prosím tú kľúčovú dierku do tvojho života. Nebudem to zneužívať, vieš o tomto blogu, budem ti tu dávať svoje myšlienky k dispozícii bez toho aby som ti ich tlačil, bez toho aby sa ti nútili do sveta cinkaním.

Myslím že hlavne o to ide.

Aby si mohla mať od človeka takú vzdialenosť že on ju nemá ako prekročiť.

Že pokiaľ tú vzdialenosť môžeš prekročiť ty, a on ju neprekračuje, že to je to hlavné.

The only control you learned you have in your life, the only control you... are able to believe you at least somewhat have?

Povedať niekomu nech ťa nechá na pokoji nikdy nezaberalo. Nikto ti nikdy nedal možnosť aby si si ty zvolila že, a kedy, prídeš. Každý ti vstupuje do osobného priestoru ako sa im zachce lebo majú v piči.

A tak sa naučíš že jediný spôsob ako získať trochu kontroly je úplné vyblokovávanie ľudí.

A zároveň sa naučíš, že hlavný spôsob ako odmerať ako veľmi niekto chce byť pri tebe je sledovať ako veľmi poruší a odignoruje hranice ktoré si sa pokúsila stanoviť.

A to je brutálne komplikovaná kombinácia.

Hnevala si sa na moje pokusy s kvetmi, hnevala si sa že som viacnásobne porušil čo si mi povedala že ti mám sľúbiť, že to nemám robiť. Hnevala si sa že som prekročil hranicu ktorú si stanovila. Ale mám pocit že zároveň to niečo v tebe potešilo, lebo si zvyknutá to brať ako signál toho ako veľmi ťa človek chce - čím viac ignoruje čo mu hovoríš, čím viac ignoruje a prekračuje hranice ktoré sa pokúsiš stanoviť, tým viac ťa chce, a tak to niečomu v tebe... imponuje, zároveň s tým ako niečomu inému v tebe to neskutočne vadí.

Hnevala si sa že som ti vpadol do priestoru, a zároveň si sa hnevala že som ti v poslednej chvíli dal možnosť, že to nebol úplný, totálny vpád ktorému si nemala možnosť sa vyhnúť. Hnevala si sa že som ti vpadol do priestoru, a bolo ti smutno/ľúto že v poslednej chvíli som prestal ignorovať čo si povedala že chceš.

Už dlhšie mi to behá hlavou, že tým ako si obklopená a týraná kokotmi, si sa asi naučila že signál náklonnosti je že kokoti ignorujú čo hovoríš a chceš. Čím viac niekto nerešpektuje čo hovoríš že chceš, tým viac ti to ubližuje lebo nerešpektuje hranice ktoré sa snažíš stanoviť, ale zároveň tým viac ťa to teší, leboveď je to pre teba naučený signál že tým viac ťa má rád...

A ja sa snažím holými nohami kráčať po tomto ostrí noža... Musím priznať že nie vždy zámerne, častokrát balansujem len vďaka tomu ako sa vo mne strieda tá dominantná myšlienka, a až spätne si uvedomím že to bolo takto...

A možno je to aj lepšie, jednoduchšie, keď to nerobím premyslene...?

Neviem.

A teda snažím sa holými nohami kráčať po tejto čepeli... Na jednej strane abusively nerešpektovať čo mi povieš a hranice ktoré sa snažíš stanoviť, dosť na to, aby Jinx podľa svojich naučených vzorcov usúdila/zacítila že mi na tebe fakt záleží... ale nie dosť na to aby to bola reálna abuse ako tá čo ťa do tohto stavu dostala, nie dosť na to mi zo seba začalo byť zle... a na druhej strane snažiť sa rešpektovať čo mi povieš, lebo tak prejavujú a vnímajú lásku ľudia čo nie sú zničení dekádami skurvenej abuse...
...snažiť sa rešpektovať čo mi povieš, dosť na to aby Powder zacítila že ťa ľúbim, dosť na to aby som ja mohol byť na seba hrdý že sa správam tak ako si moja láska k tebe zaslúži, že dokážem byť stále ja...

Kráčam a čepeľ sa mi pri každom kroku zarezáva hlbšie do chodidiel, krv odkvapkáva do neznáma podo mnou. Je tvoja, dúfam. Každá jej kvapka je tvoja. A kým dokážem veriť že každý nasledujúci krok má zmysel, tak ti ich s radosťou darujem. Až do tej poslednej.

 (21:46 nič nové vo fb story, ale messenger ťa ukazuje online... pokušenie napísať ti je obrovské... kompromis je poslať ti link na tento blogpost keď ho dopíšem... strach je že to už bude príliš, že predsalen potrebuješ nech chvíľu necinkám, nech už to cítiš akokoľvek... ďalší strach je že to je presne naopak, že potrebuješ aby som borderline abusively cinkal a snažil sa ťa zmanipulovať skuvíňaním, emocionálnym vydieraním, kokotistickou ignoráciou všetkého čo si povedala že chceš a všetkého o čo si ma poprosila...

...pokúsim sa položiť nohu na čepeľ, očakávam ten pocit ako sa mi zareže o kúsok hlbšie do chodidla, a... zmätene sa zapotácam keď moja noha len hrabne do prázdna. Kde je moje ostrie noža? Do ktorej strany od neho som práve tou nohou hrabol? Do príliš veľa alebo príliš málo?

Zastavím.

Snažím sa zistiť kadiaľ pokračuje ostrie noža. Na jednu stranu, do viac správania sa k tebe ako k veci, ignorovaniu toho čo mi hovoríš, aby si cez ten skurvený zlomený abuse-created mechanizmus zacítila že ťa fakt hrozne ľúbim? Na druhú stranu, do viac správania sa k tebe ako k Bytosti, do viac správania sa k tebe tak ako sa k tebe chcem správať, aby si zacítila že nie som len ďalší skurvený únosca čo si ťa zavrie v ...jak je basement slove... aha v pivnici, a bude čakať kým začne účinkovať stockholmský syndróm.

How the fuck do you message "i love you and care about you", without becoming an abuser, to someone whose emotional mechanisms have been learned from, and built by abusers?)

Položím pätu pravej nohy k špičke ľavej, posledný kúsok čepele ktorý momentálne vidím.

Stojím, pozerám okolo.

Premýšľam či to čo vidím krok pred sebou, tvoje fb signály, sú naozaj... si mi naozaj ukázala ďalší kúsok tej čepele po ktorej mám kráčať, alebo si to len hlúpo domýšľam lebo sa snažím zúfalo hľadať nádej všade, hocikde.

Chcel som prísť. Keď si povedala že necháme to tak, po pol hodine keď som si trošku zvykol na to mechanické chladné mŕtvo čo vo mne nastalo (možno ako obranný mechanizmus proti hysterickej bolesti), som premýšľal že sadnem na bus a idem za tebou a napíšem ti že idem.

Mám pocit že by ti to bolo známe, tá situácia, ten pocit, či už negatívny alebo pozitívny alebo hocijaká zmiešanina oboch, ale bolo by ti to známe. Možno by si sa priam potešila že sa máš čoho chytiť, že vieš čo sa deje. Že to čo sa deje je napiču, lebo zasa ako vždy niekto ignoruje čo si mu povedala, ale aspoň vieš čo sa deje a čo to znamená a čo s tým spraviť.

Nešiel som.

"“Beware that, when fighting monsters, you yourself do not become a monster... for when you gaze long into the abyss. The abyss gazes also into you."

I will not let the monsters of your past turn me into another monster.

I'm walking on the blade so I can hug you and throw us both onto the other side of the blade.

I keep standing where I am.

I think I can still see you up ahead, cutting every piece of yourself on that blade, crying and laughing, whatever I do, the other part of you screaming "See? I was right! He doesn't give a shit!"

I sit down, the blade wanting to split me in two.

It will not.

I'm not letting you go until I'm sure all your parts meant it, and right now I'm not.

But I'm also not rushing in right away like an asshole who thinks you're his plaything.

Forever advancing,

never stopping,

never rushing,

further along the path into the dark and exciting forest

of our life together.

Honestly I had no idea how amazing those vows I wrote are. I felt they're pretty amazing as I was writing them, but the way parts of them are coming back, describing moments... Surprises me.

The Universe was very kind to me to have gifted them to me.

I'm still not blocked.

I choose to believe it means you want me to try and heal you at least as much as I want to try and heal you/us.

And I will either do that or die trying.

The walking blade appears, one more step in front of me.

It says "don't rush, but don't wait too long. don't push, but also don't not push".

Mesiačik v diaľke predo mnou sa váľajúci po svojom kusi čepele vykvíkne "proste len buď ty, taký aký si".

Budem.

Tak či tak nevyrdžím a skôr či neskôr sa pokúsim trošku zatlačiť, might as well be a well thought out push, miesto impulzívnych nepremyslených pičovín.

A(le) zase, vždy ti dám out. Zase, vždy ti dám možnosť voľby.

That's the difference.

Between imprisoning you and begging you to come home.

Between loving you and abusing you.

That's where the blade is.

So I stand up, and make that new step, the blade burying into my foot, the blood sliding down and dripping into abyss.

And I smile.

Because I'm yours until I'm absolutely sure you don't want me to be yours anymore.

And this ain't it.

And I'm gonna ride demons,

yours and mine,

as horses.

...a zabudol som sa pozrieť na to tetovanie a prečítať si čo je pod ním napísané :'(

Dúfam / Chcel by som

 Že vieš ako veľmi chcem o teba bojovať, a koľko sebakontroly stojí nerobiť to.

Že máš v sebe stále tú časť ktorá chce aby som o teba bojoval.

Že... toto je skúška ako dobre zvládnem dodržať čo som ti sľúbil.

Že si sa ešte nerozhodla definitívne.

Že na mňa nebudeš vedieť len tak ľahko zabudnúť, rovnako ako ja na teba... nikdy.

Že keď ti dám trochu času...

...alebo aspoň že toto mŕtvo ktoré vo mne nastalo, ktorému je teraz všetko jedno, celá existencia, úplne mechanickým spôsobom, bez emócií, vo mne ostane.

Mal som ťa pobozkať... Mal som sa vykašlať na to že to bude "manipulácia", a že ťa nechcem získať tak...

...mal som sa na to vykašľať? 

Chcel som byť ja, bol som ja, chcel som aby si vedela že mi nejde len o to jedno, aby si vedela a zažila že si pre mňa v prvom rade úžasná Bytosť, duša.

I guess if I give you an out, I shouldn't be surprised you'll take it.

Should I fight? Is there enough of you secretly wanting me to not give up?

You once told me there's always a part of you that wants me to not give up, to not go away.

Is it really true?

...is it still true?

If I knew for sure that it is, that you want me to fight, to not let you go, that you'd be happy if I did, I would. Because I want to, I want you, I want to be with you, I want to fight for you... But I don't want to be another one of those guys who just don't know when to stop, and it just stresses you out and disgusts you...

When to stop? If someone is the most important in your life, if you want to give them your all, if you want to fight for them until you can fight no more... When is the moment to stop, so you don't make their life hell?

Where is the boundary between doing what they asked you, and showing them how much you hate doing it? Where is the boundary between "I don't want to live without you", and "you asked me to leave you alone and I love you, so I'll do that"?

I don't know.

You're still talking (to me...?) through the avatars and facebook stuff... Is it to me? I hope it is. But maybe you've just gotten used to using it as a place to show your mood on...

Nechce sa mi ani premýšľať keď to nie je o tom čo mi hovoríš, a o tom čo ti poviem.

...mal som ťa prísť čakať na patrónku? Napadlo mi to, chcel som... ešte keď si mi tak povedala že nastupuješ do autobusu od obchoďáku... Znelo mi v tom "za chvíľu som na patrónke, potešilo by ma keby som ťa tam stretla". Domýšľam si príliš veľa. 

Mal som ťa pobozkať.

Bola si pri mne, pozerala na mňa, pohľadom ma o to prosila, a aj ja som chcel... 

Vedel som že je to dôležitý moment, ale zle som pochopil akým spôsobom dôležitý.

Aj toto je dôležitý moment. A mám pocit že akokoľvek si ho vysvetlím, čokoľvek spravím či nespravím, tak to bude zasa zle.

Mám talent všetko robiť zle, ako si si už mohla všimnúť.

Budem pre teba ďalej písať. Nie tebe :(... ale aspoň pre teba...

Naučím sa mať ťa stále pri sebe, v hlave, v duši. Aspoň tú veľmi povrchnú a nepresnú napodobeninu čo som si stihol za ten čas vytvoriť. 

Možno postačí aspoň na to aby som sa dokázal tváriť že nemám absolútne všetko v piči.

Chcel by som ťa pritúliť, hladkať po vlasoch a chrbte, šepkať ti do uška "môj Mesiačik", bozkávať ťa, pozerať ti do očí, usmievať sa na teba tým šťastím, tým pocitom pokoja, že som Ťa konečne našiel, že som konečne Doma, pri tebe, bez ohľadu na to kde sme.

Chcel by som vidieť a cítiť že to cítiš rovnako. S istotou, absolútne bez pochybnosti, úplne prirodzene, tak ako som to cítil keď som bol s tebou.

Chcel by som ti spraviť raňajky, tak ako som chcel vč... vlastne dneska ráno, o šiestej, keď som cítil že za chvíľu sa mi aj bude dať zaspať. Mal som predstavu, škoda že nie si tu, opatrne by som vyliezol z postele, potichúčku, pripravil ti ...hm... chcel by som vedieť presne čo takého by ťa potešilo na raňajky... a to by som ti pripravil, a potom by som sa potichúčku vrátil a vkĺzol späť k hrejivej hebkej spiacej tebe do postele, a zaspal s úsmevom z predstavy ako sa ráno potešíš keď ich nájdeš.

Chcel by som môcť už do konca života venovať obrovskú časť svojho premýšľania takýmto veciam. Porozumieť novému aspektu teba o ktorom som sa dozvedel/ktorý som si všimol. Vymyslieť nejakú drobnú symbolickú somarinku milú ktorá ťa poteší. Nové spôsoby ako ti povedať a ukázať že ťa ľúbim. Zoznamy vecí na ktoré som cez deň narazil a chcem ti ukázať, povedať, a počuť a vidieť čo na ne povieš... Nové cestičky hladkania a masírovania tvojho tela. Nové spôsoby hladkania tvojej duše.

Preskúmať a spoznať a zapamätať si do detailu každý milimeter tvojej bytosti.

Vytiahnuť ťa občas spraviť niečo zábavné a netypické.

Spraviť ti na narodeniny úžasnú MDMA session... O:-)

Byť ti tak blízko aby si sa začala vnímať mojimi očami a mojou dušou, aby si sa skrz to začala ľúbiť tak ako ťa ľúbim ja, aby si sa skrz to naučila ľúbiť sama seba.

Zohrievať ťa v zime, ofukovať a ovievať na ochladenie v lete =D

(To už trochu preháňam pre poetické účely, ale... why not.)

Chcel by som aby si bola šťastná. Najlepšie pokiaľ možno so mnou, aby som tiež mohol byť šťastný, a (aj) vďaka mne, aby som mal dôvod vážiť si sám seba, aby som mal dôvod cítiť sa že nežijem zbytočne.

Chcel by som môcť žiť pre teba a s tebou. Pre nás a s nami.

I should have kissed you...

 Máme spolu skvelú energiu. Skvele sa nám komunikuje, skvele sa nám vysvetľujú veci jeden druhému, skvele sa nám sranduje, skvele sa nám vzájomne provokuje, skvele sa nám vzájomne upokojuje.

Ožíva mi z teba srdce a duša takou silou... 

(A tamto som napísal ešte predtým ako sme sa videli...

...skvele sa nám aj všetko ostatné :) <3 )

...až dneska ráno mi ináč napadlo že keď ma máš bloknutého (opäť) tak si nie som istý či vidím zmeny tvojho avatara, ale asi nie :(

 

And there she stands, proving once more, that she doesn't have to kill you to take your life :)

 Občas sú chvíle keď ležím a mám pocit že cítim rotáciu planéty okolo svojej osi a moju kružmicu na jej povrchu, obeh planéty okolo slnka, obeh slnka okolo stredu Mliečnej Dráhy, obeh Mliečnej Dráhy okolo nejakého centra lokálnej grupy či čo...

Ako sa volá táto psychická porucha?

Chcem sa s tebou príjemne zhuliť a ľahnúť si a ty si ľahneš na mňa, ak len slušnosti tak chrbtom, zadoček na moje lono*, obíjmem si ťa, a budem sa vlniť, tancovať si/ti/nám/spolu poležiačky/posediačky/etc s tebou a ukázať ti ako vnímam hudbu a melódie a rytmy, a inokedy ty mne ukážeš ako vnímaš hudbu a melódie a rytmy, a vytvoríme si spoločné na spoločné veci čo nájdeme a budeme si chcieť ukázať, a budem sa pod tebou vlniť a tancovať si a budeš sa vlniť so mnou, a budeme sa vlniť spolu, a budem ťa hladkať v objatí po celom tele s rytmom hudby.

* ak jemne menej slušnosti, tak tvárou ku mne, atd...

teraz by to bolo napríklad na túto:

https://www.youtube.com/watch?v=Vn8phH0k5HI

A budem ti tým ukazovať ako vnímam hudbu, a ty mne ukazovať ako ju vnímaš ty, a budeme si tak tancovať vo všetkých fázach oblečenia a cudnosti aj ne-oblečenia a -cudnosti, podľa nálady a potreby, zhulení aj triezvi, a bude to naša mágia, a budeme si tým dobíjať baterky, A vytvoríme si kúzla pre seba a pre obranu pred svetom.

Lebo si moja Nagualka a ja som tvoj Nagual.

...a preto pri niektorých pesničkách záleží na tom či by si ich počula (niektoré ideálne aj prvý raz) so mnou.